Posunky k nám priniesli harmóniu. Maťko nepočul, prichádzal do veku prvých vzdorov a záchvaty hnevu sa stali jeho jedinou komunikáciou so svetom. Kým sa naučil počúvať cez načúvatká, posunky sa stali našou spásou - konečne sme mu vedeli vysvetliť, čo sa ide diať a miesto ťahania za ruku sa po bundičku vybral sám. Keď začal hovoriť, posunky sme začali postupne vypúšťať a dnes sú našou oporou, keď Maťko nemá načúvatká - čo je v lete veľká časť dňa, vďaka bazénu a vode.

Aby nám posunky skutočne pomáhali a neskôr sa stali aj oporou pri učení reči, tu sú moje rady ako na to:

• Na začiatku je totiž reč nepočujúcich detí, hlavne v závislosti od ich poruchy sluchu a jej správneho skompenzovania v ranom veku, nezrozumiteľná. Vďaka posunkom viete „počuť“ čo hovorí. Prvé sa naučia vyslovovať samohlásky a postupne, ideálne s pomocou logopéda, prichádzajú spoluhlásky. V závislosti od straty sluchu, pridelenia kompenzačnej pomôcky a jej dobrého nastavenia, môžu mať väčší alebo menší problém s výslovnosťou. U nás to bolo napr. Ham – „A“ plus posunok čo posunkoval, alebo PIŤ – „mmmm“ plus posunok. Toto slovo veľmi dlho nevedel povedať. Boli v ňom písmenká, ktoré sa musel najskôr naučiť vyslovovať. Neskôr to bolo – „i“, potom „pi“ s posunkom a teraz iba povie „piť“
• Keď dieťatko učíte „nový pojem“, pomôžte si tým, že mu to ukážete (naživo, na obrázku, hračkou). Nezabudnite pri posunkoch aj slovo verbálne pomenovať a môžete upozorniť dieťa aj na vaše ústa, ako to vyzerá, keď to hovoríte.
• Pomohlo nám tzv. „sendvičovanie“ najskôr slovo zaposunkovať a povedať, potom iba povedať, kým sa na vás dieťa díva a potom opäť zaposunkovať s hovorením. Ideálne aj s obrázkom, či hračkou. Nech dieťa vidí o čom hovoríte. Buďte k nemu citlivý, nie vždy má chuť na všetky časti vysvetľovacieho procesu. Keď sa vám to podarí aspoň raz zaposunkovať a povedať, ste perfektní!
• Keď vidíte, že dieťatko sa na reč začína „chytať“ a teda rozumie čo ktorý posunok znamená iba verbálne. Môžete posunky na určitý čas vynechať a budovať reč. Po čase, je ale dobré mu ich pripomenúť, aby ich nezabudlo a vedeli ste ich využiť vo chvíľach, keď vás dieťatko počuť nemôže.
• Používajte posunky pri hre s dieťatkom a pri  veciach ktoré ho zaujímajú (autíčka, zvieratká...) Keď už dieťatko pozná posunok (a „niečo“ hovorí), môžete sa napr. hrať: Pripravte si 3-5 hračiek. Najskôr posunkujte a hovorte vy a dieťa hľadá konkrétnu hračku. Potom sa vymeňte a dieťa vám zaposunkuje a „povie“ čo máte hľadať. Ak iba posunkuje, tvárte sa že nerozumiete. Až keď vydá spolu s posunkom „zvuk“, začnite nadšene hľadať.
• Toto môžete aplikovať celodenne a pri všetkom čo robíte. To, čo dieťa chce a posunkuje vám to, nech vám aj „verbálne“ povie. Ako vám to povie závisí od toho, ako cez svoju kompenzačnú pomôcku počuje a v akom štádiu vývinu reči sa práve nachádza. Na začiatok nie je dôležitá čistota reči, dôležitý je zvuk, ktorý dieťatko vie urobiť.
• Nenechajte sa zlákať „ľahšou“ cestou – Dieťa niečo chce – príde, zaposunkuje a nič nepovie. Pokiaľ vám to vaša trpezlivosť a čas dovoľujú, jemne na neho zatlačte, že nerozumiete, čo chce. Ukážte si na ucho prstom a povedzte „Nepočujem“. Ak dieťa vydá zvuk – povie vám to ešte raz, už so snahou o reč, usmejte sa a dajte mu, čo od vás chcelo. Pohladkajte ho a pochváľte. Na začiatku je to náročné, stojí to veľa trpezlivosti, no keď si dieťa zvykne, že nepočujete kým nevydá aj „zvuk“ je to zároveň aj krásny tréning reči a aj vzájomného porozumenia. My sme mali veľmi veľa slov, ktoré Maťko dlho vôbec nevedel povedať  a iba ich posunkoval s nejakým zvukom. Ten sa postupne vylepšoval a čistil s pomocou odborníkov.
• Ak posunkový jazyk neovládate úplne, nezľaknite sa, využite svoju fantáziu a vymyslite si svoj posunok. U maličkých detí je komunikácia založená hlavne na základoch...... piť, jesť, spať, hrať sa a podobne. Pokým vaše dieťa vyrastie, dovtedy určite nájdete kontakt na organizáciu, ktorá posunkový jazyk vyučuje, prípadne stretnete alebo spoznáte nejakého nepočujúceho, či rodinu s nepočujúcim dieťatkom.
• Rozvoj posunkovej slovnej zásoby u svojho dieťatka VŽDY riešte v súbehu s overovaním a upravovaním nastavenia jeho kompenzačnej pomôcky. Hlavne v ranom veku dieťatka. Posunky sa učil na začiatku rýchlo, vyslovovať „niečo“ k posunku mu trvalo dlhšie a naučiť sa vyslovovať „slová“ potrebovalo čas, trpezlivosť a pomohli nám odborníci. Vyčistiť reč, aby bola zrozumiteľná každému, chce ešte viac času a ešte viac trpezlivosti....

„ Jedno však majte na pamäti – úplnú stratu sluchu má len minimum ľudí. Všetci ostatní majú väčšie alebo menšie zvyšky sluchu, ktoré sa dajú trénovaním cvičiť a využívať na porozumenie hovorenej reči. Neprestávajte preto na dieťa hovoriť alebo mu spievať. Deti potrebujú, aby sme s nimi komunikovali a to aj v prípade, že dobre nepočujú. Veď pri komunikácii môžeme používať všetky zmysly. Vybudovať si dobrú vzájomnú komunikáciu je dôležité nielen pre dieťa ale pre celú rodinu. A to platí aj u detí s poruchou sluchu, odlišné sú iba metódy, ktoré s nimi pri komunikácii používame.

Vďaka intenzívnej ranej starostlivosti sa aj deti s ťažkou poruchou sluchu môžu naučiť efektívne komunikovať. Jedny sa naučia hovoriť, druhé posunkovať a tretie kombinovať reč s posunkami. Dôležitá nie je forma, ale fakt, aby začali komunikovať čo najskôr. Pre nás, počujúcich je hovorenie samozrejmosťou. No pre deti s ťažkou poruchou sluchu však počúvanie a hovorenie také samozrejmé a ľahké nie je.“ (Infosluch)