Veríme, že aj v roku 2023 budete chcieť darovať dve percentá zo svojich daní na podporu dobrých vecí. Ďakujeme, ak ste sa rozhodli práve pre OZ Nepočujúce dieťa.    Na poukázanie vašich 2 % budete potrebovať oficiálne tlačivá Finančnej správy. Tlačivá v inom formáte nebudú úradom akceptované a vaše 2% prepadnú.   Ako darovať 2% (tlačivá pre rok 2023)   Do 15.02.2023 požiadajte zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania Vypýtajte si od neho Potvrdenie o zaplatení dane. Vyplňte formulár „Vyhlásenie“ – POZOR - riadok 13 sa zaokrúhľuje matematicky na dve desatinné miesta (napr. sumu 12,344 € zapíšete ako 12,34 € a sumu 12,345 € ako zapíšete 12,35 €). IČO zarovnajte smerom doprava. Odporúčame vyplniť aj telefónne číslo, aby Vás daňový úrad v prípade komplikácií mohol kontaktovať. Veľmi pozorne si prečítajte poznámky a poučenie. Nesprávne vyplnené tlačivo je neplatné. Do 30.04.2023 obe tieto tlačivá doručte na ktorýkoľvek daňový úrad.   Ako darovať 3% 3% môžete darovať, ak ste v roku 2020 odpracovali aspoň 40 dobrovoľníckych hodín. Organizácia alebo osoba, ktorej ste takto pomáhali, vám vystaví potvrdenie s určeným obsahom, ktoré priložite k vyššie uvedeným tlačivám. Ak ste pomáhali OZ Nepočujúce Dieťa, o potvrdenie môžete požiadať na info@nepocujucedieta.sk.   Ak PODÁVATE daňové priznanie Ak podávate daňové priznanie, tlačivá uvedené vyššie nebudete potrebovať. V daňovom priznaní sú určené kolónky, do ktorých sa vypĺňajú údaje príjemcu dvoch percent. Naše údaje nájdete nižšie.   Chceme Vám za poukázanie 1,0 % (2 %) z Vašich daní poďakovať. Preto budeme radi, ak v daňovom priznaní zaškrtnete súhlas so zaslaním údajov (obchodné meno alebo názov, sídlo a právna forma)   Údaje pre darovanie 2% oz nepočujúce dieťa   IČO/SID: 42416825 (SID prázdne) - IČO zarovnajte doprava (tj. ak je kratšie, ako počet okienok, voľné okienka budú pred ním). Právna forma: Občianske združenie Názov: NepocujuceDieta.sk Sídlo – ulica: Krasovského Súpisné/orientačné číslo: 3742/13 PSČ: 85101 Obec: Bratislava   Ďakujeme, že svojimi 2%, či 3% podporujete organizácie, ktoré robia dobré veci pre nás všetkých!

  Zvažujete výber nových sluchových pomôcok pre vaše dieťa? Zaujímajú vás novinky, ktoré trh ponúka, pre čo najkvalitnejšie počutie a porozumenie zvukov a reči u vašich detí s poruchou sluchu? Chcete sa porozprávať s odborníkmi a spoznať aj iných rodičov? Ste iní odborníci, odborníčky, ktorí sa o možnostiach kompenzácie poruchy sluchu túžite dozvedieť viac?   Srdečne vás pozývame s našimi priateľmi z CŠPP Poprad, OZ Korálky a CVI Prešov na informačnú akciu: Deň s načúvacími prístrojmi, kochleárnymi implantátmi a bezdrôtovou technológiou, ktorý sa uskutoční 21.6.2022 od 9:00 v Poprade. Stretnutie je bezplatné a bude sa konať v priestoroch MÚ Poprad. Okrem možnosti rýchlo nasať množstvo informácii vytvára aj priestor stretnúť sa, poznať navzájom a vymeniť si skúsenosti s používaním kompenzačných pomôcok. Viac v priloženom letáčiku.   Na akciu je potrebné prihlásiť sa pomocou prihlasovacieho formulára: https://forms.gle/2Hbz1hJhfiqgDNAt5   Tešíme sa na vás.  

Lístky možno zakúpiť: https://www.ticketportal.sk/event/POCUT-SRDCOM    

  Po  liečivom zimnom spánku sa spolu s prírodou preberáme k životu. A čím lepším by sme mohli aktivity Nepočujúceho dieťaťa začať, než našou online kaviarňou? Tak dlho sme Vás z rôznych kútov Slovenska nevideli a sme už veľmi zvedaví, čo máte kto nové.Preto Vás pozývame do našej online kaviarne vo štvrtok 5. mája 2022 o 18.00. Pre tých, ktorí ste našu kaviareň ešte nenavštívili, dodám, že ide o spoločný virtuálny priestor pre rodičov detí s poruchou sluchu, vytvorený cez platformu zoom. Môžeme sa tu rozprávať, pýtať, odpovedať, počúvať, zrelaxovať, nadviazať priateľstvá, obohatiť sa skúsenosťami druhých a vychutnať si atmosféru, ktorú spoločne vytvoríme.Témou našeho májového stretnutia bude „Nový štart“ a môžeme si pozdieľať všetko, čo nás pod tým názvom napadne. Pre nás, rodičov nepočujúcich detí, bol novým štartom isto aj moment, keď sme začali so svojím dieťatkom s poruchou sluchu objavovať svet zvukov. Nový štart to bol aj pre dieťa. “Novým štartom” je aj samotný príchod dieťaťa na svet, nástup na materskú, či nástup dieťaťa do školy a škôlky. Je ním každý nový rok a v podstate každé zastavenie sa a nádych, keď sa púšťame do niečoho nového. V rôznych životných kontextoch. Podeľte sa s tým, čo Vás naštartovalo, čo naštartovalo Vaše dieťa a v čom by aj OZ Nepočujúce dieťa mohlo prispievať k novým štartom rodín, v ktorých je dieťa s poruchou sluchu. Registrovať sa môžete už teraz na linku https://forms.gle/Sp8pDNGSG6cToBDMA  Na základe registrácie vám zašleme deň vopred na mail link, ktorým sa na stretnutie pripojíte. Pokiaľ by ste ho v pošte nenašli, alebo by ste mali v súvislosti so stretnutím otázky, môžete nás kontaktovať na adrese martina.koysova@nepocujucedieta.skStretnutie v kaviarni nebudeme nahrávať a ďalej zverejňovať. To čo si tam povieme, nebude určené širokej verejnosti. Chceme aby bol tento priestor dôverným pre všetkých, aby sa nikto nebál položiť svoju otázku, alebo vysloviť svoj názor či zdieľať svoju skúsenosť.Už teraz sa na Vás tešíme!

Na začiatku nového roka sa ešte obzrieme za tým predchádzajúcim. Prinášame vám informáciu o Prieskume v oblasti výchovnej rehabilitácie a vzdelávania u detí s poruchou sluchu, ktorý vďaka grantovej podpore MS SR  realizovalo v októbri 2021 OZ Nepočujúce dieťa, v spolupráci s odbornou garantkou prieskumu, prof. Darinou Tarcsiovou. Vďaka za možnosť uskutočniť tento prieskum patrí však aj vám - rodičom detí s poruchou sluchu, ktorí ste sa podelili s nami o svoje skúsenosti. Problematika výchovnej rehabilitácie a vzdelávania sa stala nosnou v aktivitách OZ Nepočujúce dieťa v roku 2021 aj preto, že posledné dva roky, poznačené pandémiou Covid-19 veľmi výrazne zasiahli procesy vzdelávania detí a mládeže negatívnym smerom, čo pre deti s poruchou sluchu platí pravdepodobne dvojnásobne. Grafy sa vám po rozkliknutí zväčšia, pre lepšiu čitateľnosť odporúčame využiť monitor počítača. Nech sa páči, toto sme sa od vás dozvedeli:Obmedzenia spôsobené dištančným vzdelávaním, zúžením sociálnych kontaktov, mobility a zavedením povinného prekrytia tváre predstavujú pre deti s poruchou sluchu oveľa závažnejšie dôsledky, ako pre majoritu počujúcich. Nakoľko však v dostupných zdrojoch chýbali aktuálne dáta a skúseností rodín s deťmi s poruchou sluchu, OZ Nepočujúce dieťa sa podujalo vyplniť túto medzeru a reálne zmapovalo skúsenosti rodičov detí s poruchou sluchu pri výchovnej rehabilitácii a vzdelávaní ich detí všeobecne a s dôrazom na vývoj v tejto oblasti v čase pandémie, ktoré by bolo možné použiť aj pri realizácii iných činnosti v online priestore. Do prieskumu sa zapojilo 86 rodičov detí s poruchou sluchu, z ktorých 12 má dieťa mladšie ako 7 rokov a 74-ia z nich majú dieťa nad 7 rokov. Pre tento prieskum boli relevantné odpovede rodičov detí starších ako 7 rokov, nakoľko u nich je možné predpokladať, že už majú určité skúsenosti s povinnou školskou dochádzkou, prezenčnou ale aj online formou.   Z vyššie spomenutého dôvodu, ďalej budú udávané dáta z odpovedí 74 relevantných respondentov.V prieskume boli zapojené rodiny, ktoré predstavovali celkovo 41 chlapcov a 33 dievčat s rôznym stupňom a s rôznou kompenzáciou poruchy sluchu. V celej vzorke bolo 1 dieťa s jednostrannou poruchou sluchu, u ostatných detí išlo o obojstrannú poruchu sluchu (98,6%). Potešujúcou správou bolo zistenie, že 50% detí v prieskume je integrovaných na bežnej základnej škole, prvom stupni a ďalších 17,6% detí je na druhom stupni bežných základných škôl. Medzi respondentami boli aj deti navštevujúce strednú školu, alebo gymnázium (5,5%) a tiež dieťa navštevujúce školu pre nadané deti. Celkovo je teda až 74,5% detí z prieskumu integrovaných do bežného vzdelávacieho systému. Z toho vyplýva, že boli v domácom prostredí vzdelávaní o niečo dlhšie, ako deti vzdelávané v špeciálnych školách.Zároveň treba podotknúť, že vo vzorke má až 29,7% respondentov aj iné zdravotné znevýhodnenie okrem poruchy sluchu. Pri tomto pomere je miera integrácie detí veľmi uspokojivá.   Až 93,2% rodín z nášho prieskumu komunikuje s dieťaťom výlučne, alebo prioritne hovoreným jazykom, rečou. V posunkovom jazyku s dieťaťom komunikuje 6,8% opýtaných rodín. Prieskum potvrdzuje fakt, že komunikácia s deťmi s poruchou sluchu je rôznorodá. Na výmenu informácii a ich rozvoj  je možné využiť rôznorodé formy komunikácie. Kľúčové je, aby dieťaťu komunikácia umožňovala naplno využívať jeho potenciál s rešpektom k jeho poruche sluchu.               Väčšina detí v prieskume (60,8%) používa dva načúvacie aparáty na kompenzáciu poruchy sluchu. Druhou najčastejšie používanou kompenzačnou pomôckou je kochleárny implantát a to u 29,8% detí, pričom presná polovica z nich má len jeden implantát a druhá polovica je implantovaná obojstranne.   Druhou veľmi pozitívnou správou vyplývajúcou z tohto prieskumu je, že až 82,4% rodičov uvádza, že poznajú ziskovú krivku svojho dieťaťa a len 4% opýtaných uvádza, že sa s touto informáciou ešte vôbec nestretli. Poznať ziskovú krivku svojho dieťaťa je totiž veľmi dôležité, pri posudzovaní správneho nastavenia načúvacích aparátov a teda aj úspešnej sluchovej kompenzácie dieťaťa a poskytuje informáciu o tom, čo dieťa reálne môže počuť a s čím už reálne má/môže mať problémy. Viac sa dočítate kliknutím sem.   Nápomocné pomôcky vo vzdelávacom prostredí, obzvlásť počas pandémie, môžu byť aj bezdrôtové technológie na vylepšenie počutia a porozumenia v školskom kolektíve. Prečítajte si viac kliknutím sem. Nájdete tam záznamy z prednášky odborníkov aj metodiku.                                                      Prieskum sa zameral aj na otázku dostupnosti špecialistov, ktorí sa venujú deťom s poruchou sluchu v období pandémie. Najčastejšie využívaným odborníkom pri tejto vekovej skupine detí s poruchou sluchu bol foniater a ambulancia ORL a to až u 86,5% opýtaných, rovnako veľká skupina detí navštevuje/navštevovala aj logopedickú ambulanciu alebo CŠPP. Počas pandémie však len 36% opýtaných navštevovalo pravidelne foniatra a len 35% opýtaných navštívilo pravidelne logopéda alebo CŠPP. Podobné výsledky vzhľadom na opatrenia, ktoré sa na celoštátnej prijímali sme očakávali a neboli pre nás prekvapením. Sociálna participácia je veľmi dôležitá a preto nás zaujímalo, ako obmedzili/museli obmedziť svoje kontakty. Väčšina detí (45,9%) bola v čase prvej a druhej vlny pandémie koronavírusu nútená obmedziť svoje sociálne kontakty, ale nevnímali to negatívne. Naopak frustráciu z obmedzenia kontaktov zažívalo až 25,7% detí a 21,6% detí sociálne kontakty v tomto období vôbec neobmedzilo, resp. rodičia uvádzali, že nemali vybudované pevnejšie kontakty v prostredí triedy.           Výučba v čase pandémie prebiehala u väčšiny detí dištančne (37,8%). Kombináciu prezenčného a dištančného vyučovania zažívalo 24,3% detí a prezenčne sa aj v tomto období vzdelávalo 18,9% opýtaných.                   Len 29,8% rodičov nevnímalo rozdiel medzi vzdelávaním pred pandémiou a počas pandémie. Ostatní rodiča museli aktívne vstupovať do vzdelávania svojho dieťaťa počas pandémie, pričom u 29,7% opýtaných prebiehala výuka kombinovane – dištančne aj prezenčne a až 9,5% rodičov považuje výuku v čase pandémie za absolútne nedostatočnú.                 Pokiaľ ide o technickú vybavenosť rodín pre potreby online vzdelávania, až 77% opýtaných nepotrebovalo doplniť domáce technické vybavenie pre svoje dieťa z dôvodu dištančného vzdelávania. Pre 10,8% respondentov bolo zadováženie technického vybavenia pre online vzdelávanie dieťaťa finančne zaťažujúce. Zvlášť sa to týkalo viacdetných rodín, v ktorých v rovnakom čase potrebovali technické vybavenie viaceré detí na online vyučovanie.         Viac ako 58% detí potrebovalo popri online vzdelávaní zabezpečenom školou vysvetlenie učiva rodičmi. Iba 8,1% detí postačovalo výlučne online vzdelávanie.                        Údaj, ktorý je hodný pozornosti sa týka využívania kompenzačných pomôcok (technického vybavenia) mimo sluchových pomôcok. Tu sa ukázalo, že až viac ako 70% detí nepoužíva žiadne doplnkové technické pomôcky na kompenzáciu poruchy sluchu pri dištančnom vzdelávaní. 17,6% opýtaných používa zosilňujúci reproduktor na zvuk a len 4,1% využíva pri domácom online vzdelávaní FM systém. Nepoznáme odpoveď na otázku, či dieťa inú kompenzačnú pomôcku nepoužíva, lebo ju nepotrebuje, alebo ju nepoužíva, pretože ju nemá a nevie o možnostiach jej použitia a o jej prínose pri online vzdelávaní, resp. rodina si z finančných dôvodov drahšiu pomôcku (FM systém) nemôže dovoliť, napriek tomu, že dieťaťu by pomohla. Na záver tohto stručného prehľadu prieskumu výchovnej rehabilitácie a vzdelávania detí s poruchou sluchu aj v podmienkach pandémie môžeme povedať, že deti s poruchou sluchu sú za všetkých okolností šikovné, vzdelávateľné a adaptabilné a to aj v naozaj náročných podmienkach, ktoré priniesla epidémia Covid-19. Nemôžeme to však hovoriť príliš nahlas, aby systémová pomoc v školskom systéme, ktorú tieto deti potrebujú, neostala zamrznutá, spoliehajúc sa výlučne len na ich výnimočné schopnosti, ako tomu v súčasnosti častokrát je... Podpora, ktorá by im mala byť poskytnutá by totiž pomohla samotným deťom, ale aj ich rodičom, aby sa mohli venovať aj iným činnostiam, ktoré ich obohacujú, a pripravujú na reálny spoločný život.   Veľmi oceňujeme taktiež ústretový krok Ministerstva školstva smerom k vzdelávaniu detí s poruchou sluchu. Od 10.1.2022 majú výnimku z nosenia respirátorov aj pedagógovia a odborní zamestnanci, ktorí vzdelávajú deti s poruchou sluchu. Z rodičovských skúseností zdieľame pozitívne skúsenosti keď rodičia komunikovali asertívne a ústretovo nielen s triednym učiteľom, učiteľkou ale aj s rodičmi spolužiakov a vedením školy o potrebách dieťaťa s poruchou sluchu. Viac o nových opatreniach na stránkach Ministerstva školstva SR.   

  Pred rokom sme s vašou pomocou zozbierali obsiahly balík dát ohľadne poskytovania zdravotnej starostlivosti deťom s poruchou sluchu na Slovensku. Dielčie dáta sme vám sprostredkovali postupne počas roka. Základný prehľad o prieskume rodičovských skúseností v zdravotnej oblasti si prečítate kliknutím sem.  Dnes by sme vám chceli ponúknuť sumár kľúčových zistení nášho prieskumu.  Obrázky nižšie sa vám po rozliknutí zobrazia zväčšené.   1.  Skríning sluchu funguje, udržme preto technický stav prístrojov.   Plošný skríning sluchu je plnohodnotne realizovaný, čo je skvelá správa! Vďaka skríningu sluchu - otoakustickým emisiám vykonávaným už priamo v pôrodnici - sa prípadný problém so sluchom darí odhaľovať hneď v prvých dňoch po narodení dieťatka. Umožňuje tak diagnostiku poruchy sluchu realizovať rýchlo, vďaka čomu môžu byť následné kroky realizované včas. Je potrebné preto naďalej udržiavať technické prístroje a personálne zabezpečenie v jednotlivých pôrodniciach. Podporiť taktiež možnosti, ako informácie zo skríningu sluchu efektívne posúvať do centrálneho registra pre včasnú diagnostiku poruchy sluchu.     2.   Centrálny register funguje čiastočne, pomohol by pri plánovaní ďalších služieb. Centrálny register pre včasnú diagnostiku poruchy sluchu ešte plnohodnotne nefunguje. Údaje z registra by pomohli lepšie plánovať a pripravovať služby pre rodiny s deťmi s PS a taktiež by bola jasná „cesta“ dieťaťa od objavenia straty sluchu až po jeho zaradenie do vzdelávacích inštitúcií. Veríme, že potrebné inštitúcie pomôžu register stabilizovať a udržiavať do budúcna.   3.  Prideľovanie a nastavovanie sluchových pomôcok sa zlepšilo! Za posledných 5 rokov sa zlepšili poskytované služby v oblasti prideľovania, nastavovania a údržby sluchových pomôcok. Východiskom nám bolo naše mapovanie stavu zdravotnej starostlivosti o deti s poruchou sluchu z pohľadu rodičov z roku 2015. Záznam z okrúhleho stola k tejto problematike si môžete vypočuť kliknutím sem.  Zlepšenie vnímame nie len z hlbšej analýzy výsledkov skúseností rodičov z prieskumu, ale aj z individuálnych skúseností rodičov v Rodičovskej online poradni. Veríme, že tento pozitívny trend bude pokračovať a deti s poruchami sluchu sa dostanú čo najskôr ku všetkým potrebným zvukom pre rozvoj ich komunikácie a sluchovú výchovu.   4.  Rodičia majú informácií viac, no stále nie dosť.   Rodičia majú väčšie množstvo informácií ako v minulosti, ale tieto im nie sú poskytované vždy, keď je to potrebné a taktiež nie vždy v primeranej forme, čo môže mať negatívny vplyv na vývin dieťaťa.    Veľkou informačnou podporou pre rodičov sú taktiež knihy Máme dieťa s poruchou sluchu 1 a 2. Bezplatne si ich viete prečítať aj na našom portáli kliknutím sem.   5.  Mnohí pediatri nevedia byť nápomocní. Lekári prvého kontaktu nemajú vždy k dispozícii dostatok relevantných informácií o poruche sluchu, aby dokázali rodičom primerane poradiť, resp. ich poslať k príslušným odborníkom. Iba 16% z opýtaných rodičov dostalo od pediatra dostatočné informácie o poruche sluchu ich dieťaťa. Predstavuje to najmä riziko pre deti, ktoré prešli novorodeneckým skríningom a strata sluchu sa u nich prejavila neskôr počas života. V danej situácii rodič potrebuje odbornú pomoc, podporu a usmernenie pre včasnú a  dôkladnú diagnostiku a kompenzáciu poruchy sluchu dieťaťa.     6.  Rodičia nedostávajú všade možnosť výberu pri konkrétnych typoch sluchových pomôcok.   Rodičom nie je na všetkých pracoviskách poskytnutá informácia o možnosti vybrať si z viacerých typov sluchových pomôcok, či už pri načúvacích prístrojoch, kochleárnych implantátoch či BAHA-e, preto reálne nemajú možnosť vybrať si podľa rozličných kritérií, alebo si na kvalitnejšiu pomôcku priplatiť. Priplatením si za kvalinejšiu pomôcku sa v niektorých prípadoch môžu vyhnúť problémom v budúcnosti. Napr. pri nákupe inej pomôcky, ktorá nemusí byť kompatibilná s daným zariadením, či dodatočným zaobstaraním načúvacích prístrojov napr. s vyšším výkonom.                     7.   Odporúčaný postup nastavovania sluchových pomôcok nie je samozrejmosťou. Napriek zlepšeniu nie je samozrejmosťou, že u detí, ktorým bola pridelená sluchová pomôcka (najčastejšie načúvací prístroj) je zrealizovaný odporúčaný postup pri ich nastavovaní a overovaní. Alarmujúce sú odpovede, kde k návšteve foniatra po pridelení kompenzačnej pomôcky došlo o rok či dokonca dva, ako aj prípady, kde rodičia nedostali termín vôbec, či foniatra už nenavštívili. Nižšie preto uvádzame štandardne odporúčaný proces nastavovania kompenzačných pomôcok pri poruche sluchu. Pozitívnou správou je, že počet alarmujúcich odpovedí v prieskume má znižujúcu tendenciu. Vnímame však regionálne rozdiely aj fakt, že do prieskumu boli zapojené prevažne rodiny z priaznivejšej socio-ekonomickej situácie.     Pre úspešný rozvoj komunikácie a sluchovej výchovy u dieťaťa s poruchou sluchu je kľúčové poznať jeho ziskovú krivku - to, ako so svojou sluchovou pomôckou počuje na všetkých kľúčových frekvenciách. Vďaka skúmaniu, ako dieťa na sledovaných frekvenciách počuje vieme, ktoré frekvencie je potrebné postupne upravovať, aby dieťa počulo a rozumelo lepšie. Pri prvom nastavovaní sluchových pomôcok je preto kľúčové dodržiavať kratšie intervaly medzi kontrolnými vyšetreniami. To až do momentu dosiahnutia optimálnej ziskovej krivky, počutia dieťaťa. Následne sa tieto intervaly predlžujú. Najviac na 1 rok. V tomto intervale je odporúčané okrem ORL lekára, foniatra navštíviť aj servis. Sluchovú pomôcku dať prečistiť.    Z rodičovských skúseností vieme, že je nesmierne nápomocné ak rodičia majú dostatok informácii o poruche sluchu. Jednou z kľúčových je aj odporúčaný postup nastavovania sluchových pomôcok. Prečítajte si o ňom viac kliknutím sem.   8.   Chýbajú odborníčky a odborníci.V súčasnosti nie je k dispozícii dostatok odborníkov (surdopédov, logopédov, psychológov), ktorí sa zaoberajú deťmi s poruchou sluchu v ranom veku, čo môže tieto deti do budúcnosti zásadným spôsobom negatívne ovplyvniť. Viac ako štvrtina detí v prieskume nedostávala podporu špeciálno-pedagogickej poradne, viac ako 13% detí nedostávalo žiadnu logopedickú podporu. Nádejou pre budúcnosť sú aj vznikajúce centrá včasnej intervencie, ktoré sú zamerané na raný vek. Z prieskumu vyplynulo, že až 72% rodín nedostalo v minulosti podporu touto cestou.                      Včasná multidisciplinárna intervencia je kľúčová nielen pri diagnostike a prvých krokoch ku kompenzácii poruchy sluchu dieťaťa, ale taktiež pri rehabilitácii poruchy sluchu. Záleží nám na tom, aby rodiny nachádzali podporu odborníkov včas. Preto sme vytvorili a opakovane aktualizujeme našu mapu odborníkov. Zoznam odborníkov nájdete kliknutím sem. Ak na ňom chýba meno vašej odborníčky, vášho odborníka, dajte nám o ňom prosím vedieť na martina.koysova@nepocujucedieta.sk. Ďakujeme.   9.   Finančné náklady sú pre rodičov záťažou. Narodenie dieťaťa s poruchou sluchu vytvára v rodine nielen zvýšenú úroveň stresu, ale spôsobuje aj zvýšené finančné náklady (sluchové pomôcky, spolupráca s odborníkmi, zvýšené náklady na vzdelávanie), ktoré sa v rodine s počujúcim dieťaťom nevyskytujú.  Zo strany štátnych orgánov táto skutočnosť nie je žiadnym spôsobom zohľadňovaná. A to ako v prípade načúvacích aparátov, či pri kochleárnych implantátoch, ale aj pri poskytovaní odborných intervencií. Tie sú rodičia často nútení riešiť prostredníctvom súkromných, platených služieb. Z prieskumu rodičovských skúseností vyplýva, že (nielen) finančné náklady sú pre rodiny záťažou aj napriek faktu, že do prieskumu boli zapojené rodiny v prevažne priaznivejšej socio-ekonomickej situácii.       Na záverVeríme, že pozitívne zistenia nášho prieskumu sa budú naďalej potvrdzovať a služby, ktoré ich zaznamenali si naďalej udržia potrebnú úroveň. Oblasti, ktoré sa potrebujú posunúť dopredu, majú v dnešnej pandemickej dobe síce svoje pôsobenie obmedzené. Aj napriek pandémii vnímame za kľúčové, hľadať a nájsť potrebné riešenia a dlhodobé koncepty, v rámci ktorých bude sledovaný ten najlepší záujem dieťaťa v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenska ako aj v súlade s koncepciou zdravotnej starostlivosti o deti s poruchou sluchu. A to bez rozdielu medzi regiónmi a bez ohľadu na socio-ekonomické postavenie rodiny dieťaťa.   Pre hlbšie dáta, či ochotu spolupracovať na zlepšovaní situácie aj v zdravotnej starostlivosti o deti s poruchou sluchu nám napíšte na info@nepocujucedieta.sk  Tím OZ Nepočujúce dieťa