Každý rodič túži po tom, aby sa so svojím dieťaťom dohovoril, no nie vždy je to možné. Najmä, ak ide o poruchu sluchu. V prípade, že ju vášmu dieťatku diagnostikovali tiež, nečakajte na to, až začne hovoriť prvé slová. Vzájomnú komunikáciu si môžete uľahčiť aj posunkovaním. Dieťa sa vďaka posunkom naučí vyjadriť to, čo vám chce povedať a čo cíti. Skôr sa začlení medzi svojich rovesníkov, začne si uvedomovať vlastnú identitu a zároveň získa viac sebadôvery.   Je toho veľa čomu posunky napomáhajú. Podľa Silvie Hovorkovej, terénnej špeciálnej pedagogičky a surdopedičky, posunkovanie pomáha udržať pozornosť a očný kontakt pri komunikácii s jeho okolím, rozvíjať myslenie a jazyk a to aj vtedy, ak dieťa nič nepočuje. "Aj vďaka posunkom dokáže bez námahy komunikovať svoje túžby, myšlienky a potreby. Pomáhajú mu budovať vzťah s rodičmi a predchádzať frustrácii z nedorozumení. Pre dieťa nie je nič viac zložitejšie, ako sa snažiť dokola vysvetliť niečo rodičom, čomu nerozumejú," vysvetľuje. Posunky sú pre deti záchrannou sieťou.  1. Dospelý človek sa ľahšie prispôsobí dieťaťu, uľahčite mu komunikáciu Očakávať od malého dieťaťa s ťažkou poruchou sluchu, že bude prekonávať svoj sluchový hendikep, aby mohlo rozprávať, môže byť veľká záťaž. Predovšetkým, ak nie je jasné, či je schopné vnímať s načúvacími prístrojmi celé spektrum reči.   Posunky môžu deťom s ťažkou poruchou sluchu pomôcť. Dodávajú im istotu v komunikácii. Dokonca aj deťom, o ktorých sa predpokladá, že vzhľadom na veľkosť straty sluchu budú čakateľmi na kochleárny implantát. Uľahčite im komunikáciu čo najviac. Posunkujte a  postupne na nich môžete svoje komunikačné nároky zvyšovať. Podobne na to bola aj Andrea. „S Miškom sme začali posunkovať, pretože sme s ním chceli komunikovať. Pochopili sme, že kým začne rozumieť bežnej hovorenej reči a kým začne sám rozprávať, prejde ešte dosť veľa času. Posunková reč je dobrou príležitosťou, ako s dieťaťom začať komunikovať skôr. Netreba čakať a zúfalo pozerať na jeho pády na zem a žiť naďalej v nepochopení,“ hovorí dnes. 2. Používanie posunkov sa zameriava na silné stránky dieťaťa – na zrak Deti, ktoré nedobre počujú, sú veľmi citlivé na zrakové podnety. Oči majú doslova na stopkách a všetko si hneď všimnú. Je úžasné, že posunky umožňujú rozvíjať jazyk dieťaťa práve vďaka zraku. Pokojne ich využívajte aspoň do času, kým má dieťa dobre skompenzovaný sluch načúvacími prístrojmi, kochleárnym implantátom alebo BAHOU. U nepočujúcich detí je zrak veľmi silný zmysel. „Keď sa u našej Janky zistila ťažká porucha sluchu, uvedomila som si, že posunky pre nás môžu byť nápomocné. Napadlo mi, že ak ma nepočuje, tak aspoň uvidí, čo jej ukazujem. Trvalo dlhšie, kým Janka začala posunky sama používať. Veľmi nám pomohli napríklad pri spoločnom čítaní knižiek alebo pri spoločnom jedení,“ spomína si Lucia.   3. Posunky sú ako záchranná sieť Pri žiadnom dieťati s poruchou sluchu nevieme s istotou povedať, či sa naučí rozprávať a rozumieť počutému. Mnohé deti, ktoré splnia podmienky 1-3-6, majú na vývin reči vytvorený skvelý základ. Prax však ukazuje, že niektoré deti sa v hovorenej (orálnej) reči aj napriek skvelému základu oneskorujú.   Dôvodom môže byť narušenie sluchovej pamäti, problémy s motorikou úst (oromotorikou), pridružené zdravotné problémy, ktoré v ranom veku nemusia byť zjavné alebo prítomné, alebo narušený vývin reči (napr. vývinová dysfázia), ktorý nemá priamy súvis s poruchou sluchu.   „Nášmu Tomáškovi zistili stredne ťažkú poruchu sluchu. Až neskôr sme sa dozvedeli, že posunky budú v jeho prípade jediná možná cesta ako s nami komunikovať, keďže má následkom choroby poškodený nielen slimáčik, ale aj sluchové a rečové centrum. Dnes už vieme, že Tomáško rozprávať nebude. Má diagnózu centrálna hluchota,“ vysvetľuje jeho mama Lýdia. Ťažkosti s osvojením si hovorenej reči mávajú aj deti s načúvacími prístrojmi, kochleárnym implantátom alebo BAHOU. Práve pre nich môže byť raná komunikácia s posunkami záchranou, pretože hneď od začiatku môžu plnohodnotne fungovať. Ak sa neskôr ukáže, že hovorená reč aj napriek dobrej kompenzácii sluchu výrazne zaostáva, má už aspoň vybudovaný dobrý jazykový základ v posunkoch. A práve na ňom na môže postaviť svoje rozprávanie.     4. Posunky zvyšujú šance, že vaša dieťa už od bábätka dostáva informácie bez ohľadu na to, čo je schopné zachytiť uškami Sú deti, ktorým sa sluch v prvých dvoch rokoch zhoršuje alebo ich sluchové vnímanie je už natoľko obmedzené, že nedokážu plnohodnotne vnímať reč. Ak sa rodičia rozhodnú dať svojmu dieťaťu kochleárny implantát, neraz musia dlhšie čakať. Dieťa tak ostáva na istú dobu bez schopnosti vnímať reč sluchom. Ak sa s ním nekomunikuje posunkami (zrakom), počas celého tohto dlhého obdobia sa k nemu dostáva len minimum informácií a jeho rozvoj jazyka aj myslenia sa výrazne obmedzí.   Naopak, ak sa s dieťaťom posunkuje od začiatku, vďaka vizuálnej komunikácii sa dozvie o svete všetko, čo by malo v danom veku vedieť. Pochopí, že veci, ľudia a činnosti majú svoje meno a s týmito pojmami sa naučí spracovať. Po implantácii sa začne učiť počúvať a postupne zamieňať posunky za hovorené slová.   Posunky umožňujú dieťaťu stimulovať mozog jazykovými podnetmi v kritickom období vývinu reči – v prvých troch rokoch. Sú odrazovým mostíkom k slovám. Aj keď rodičia nechcú kochleár pre dieťa, posunky sú veľkou pomocou pri rozvoji jeho myslenia a jazyka.   5. Posunky nebránia rozvoju hovorenej reči Posunkovanie s dieťaťom nebrzdí rozvoj hovorenej reči. U dieťaťa, ktoré má s načúvacími prístrojmi dostatočný prístup k zvukom hovorenej reči alebo dostane čo najskôr kochleárny implantát, aby mohlo hovorenú reč vnímať a zároveň žije v prostredí, kde okrem posunkov vníma aj intenzívne zvuky, sa hovorená reč prirodzene rozvinie.   V našich podmienkach zatiaľ neexistujú výskumy o dopade posunkovania počujúcich rodičov s nepočujúcimi deťmi, ktoré prešli ranou intervenciou. Centrum pro dětský sluch Tam-tam v Prahe ho však už dlhodobo sleduje. Zistilo, že u detí s poruchou sluchu najprv intenzívne rastie posunková zásoba, potom začne pribúdať množstvo rozumených a vyslovených slov a nakoniec slovná zásoba v hovorenom jazyku prevýši posunkovú zásobu.   V Česku sa využívajú posunky u detí s načúvacími prístrojmi i s kochleárnym implantátom od ich ranného veku. Podobné skúsenosti badať aj na Slovensku u detí, ktoré prešli ranou intervenciou a ktoré odmalička posunkujú. „Neviem, či je to len náš prípad, ale všimli sme si, že spolu s posunkami nám začala nastupovať aj reč. Natálka mala takmer dva roky, keď už aktívne používala sto posunkov a v hovorenom jazyku dokázala povedať okolo 27 slov. Tieto slová hovorila spolu s posunkami.  Osobne si myslím, že práve posunkovanie Natálke dopomohlo, aby sa rozrozprávala,“ konštatuje Ivana, mama nepočujúceho dievčatka.   Dieťa sa používaním posunkov učí uvažovať v systéme jazyka. Posunkovanie mu tak môže dopomôcť k hovorenej reči. Nemá veľký zmysel iba pri budovaní slovnej zásoby. Ak rodičia posunkujú s deťmi vo vetách, prirodzene im ukazujú, ako sa správne skladajú slová a akým spôsobom môžu vyjadrovať myšlienky.   Druhú časť článku vám prinesieme už vo štvrtok 21.marca 2019. Viac o praktickom význame využívania posunkov v komunikácii s vaším dieťaťom sa dočítate aj v knihe Máme dieťa s poruchou sluchu 2 od strany 148

Mnohí rodičia detí s poruchou sluchu sa po zoznámení s diagnózou ocitajú vo veľkej neistote. Sú konfrontovaní rôznymi názormi a vynára sa im veľa otázok. Jednou z dôležitých tém, ktorú riešia tiež je, či s dieťaťom od útleho veku posunkovať alebo nie. Kým niektorí odborníci posunkový jazyk odporúčajú, iní sú proti. Prečo je to vlastne tak? Na to, aby sme našli odpoveď, sa potrebujeme pozrieť späť do histórie.   Písal sa rok 1880, kedy sa v Miláne uskutočnil Druhý medzinárodný kongres o vzdelávaní nepočujúcich. Azda žiadna udalosť v histórii vzdelávania mladých ľudí so sluchovým postihnutím nemala taký vplyv na ich životy ako práve táto konferencia koncom 19. storočia. Temný vek pre kultúru Nepočujúcich Na kongrese sa zúčastnilo 164 zástupcov, učiteľov a pedagógov nepočujúcich z Talianska, Belgicka, Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka, Švédska i z Ameriky. Ich výber organizátormi nebol neutrálny. Viac ako polovicu zástupcov tvorili podporovatelia ústneho (orálneho) vzdelávania. Tú menšiu zasa zástancovia posunkového jazyka. Výsledkom kongresu bolo, že jeho účastníci odhlasovali orálnu metódu ako jedinú odporúčanú metódu vo vzdelávaní nepočujúcich. Hoci odborníci z Veľkej Británie a USA proti tejto rezolúcii oponovali, nestačilo to. V jej dôsledku sa posunkový jazyk na školách zakázal, čo ovplyvnilo vzdelávanie nepočujúcich detí na ďalších 130 rokov nielen v Európe, ale aj v Amerike. Gerrit van Asch bol zástancom orálnej metódy vo vzdelávaní detí so sluchovým postihnutím. V roku 1862 otvoril súkromnú školu pre nepočujúce deti v Londýne a v roku 1880 otvoril Letnú školu nepočujúcich na Novom Zélande. Na fotografii učí deti vyslovovať samohlásky. Zdroj: blogs.ucl.ac.uk/   IV dôsledku konferencie prišli mnohí učitelia posunkového jazyka o prácu. Nepočujúci posunkovali tajne, inak by boli potrestaní. Posunkovanie nemohlo byť videné na verejnosti. Negatívne sa tým ovplyvnila kvalita života ľudí so sluchovým postihnutím a došlo tiež k celkovému poklesu nepočujúcich profesionálov, ako sú spisovatelia, umelci a právnici.   Zástancovia posunkov sa spojili Na druhej strane sa však zástancovia posunkového jazyka ešte viac spojili. Národná asociácia nepočujúcich posilnila svoju pozíciu a získala si mnohých ďalších podporovateľov. Jediná škola, kde mohli stredoškoláci posunkovať, bola Gaullaudet College v Amerike (dnes je už univerzita). Dlhoročný lingvista a profesor William C. Stokoe, ktorý na nej pôsobil, dokonca v roku 1970 deklaroval posunkový jazyk ako skutočný jazyk. Dodnes je to jediná univerzita, kde je posunkový jazyk hlavným vzdelávacím jazykom študentov. Aj jej dnes môžeme ďakovať za to, že posunky prežili. Vrátane študentov, ktorí aj napriek zákazu v Európe, tajne posunkovali medzi sebou. </i​   Aké to je byť na univerzite, keď je človek nepočujúci? A nielen nepočujúci, ale keď je tiež v cudzej krajine a potrebuje sa učiť aj cudzí posunkový jazyk? Takto vyzerá vzdelávanie na Washington´s Gallaudet University dnes. Je to jediná univerzita na svete, ktorá je prispôsobené vzdelávaniu ľudí s ťažkým sluchovým postihnutím a ktorú navštevuje aj veľa medzinárodných študentov.    Dobré je to, čo funguje Aj odborníci, ktorí sa venujú problémom ľudí s poruchou sluchu priznávajú, že téma posunkového jazyka je pre mnohých stále aktuálna. Niektorí lekári alebo logopédi aj dnes rodičom tvrdia, aby s deťmi neposunkovali, lebo inak dieťa nebude vedieť dobre rozprávať. Tento názor je akýmsi pozostatkom z tradície, ktorá vznikla pred mnohými rokmi práve v dôsledku milánskeho kongresu. Mnohí odborníci sa dnes zhodujú, že najlepšia forma komunikácie (metóda komunikacie) je tá, ktorá funguje pre dieťa a rodinu. A teda akákoľvek, pri ktorej dieťa napreduje a dokáže napríklad povedať, čo sa mu stalo na ihrisku, že ho niečo bolí alebo chce ísť k na návštevu k starej mame vlakom a nie autom.   Pozostatky komunizmu vs. výskumy V slovenských podmienkach je treba spomenúť ešte jeden dôležitý míľnik, ktorý vytláčal posunkový jazyk z našej spoločnosti. Bolo ním obdobie komunizmu, počas ktorého sa zakrývalo všetko, čo súviselo s postihnutím a inakosťou. Mnohé nepočujúce deti posielali do škôl pre nepočujúcich, kde mali zákaz posunkovať. Ak ich niekto pristihol, dostávali po rukách. Deti sa však potrebovali medzi sebou nejako dorozumieť. Aj napriek zákazu tajne posunkovali počas prestávok na chodbách alebo vo svojich internátnych izbách.   O posunkovom jazyku dnes existuje veľa rôznych výskumov. Prichádzal s nimi najmä spomínaný lingvista William C. Stokoe, ktorý sa venoval americkému posunkovému jazyku a dokázal, že posunkovanie nie je len akýmsi mávaním rukami. Je to samostatný a plnohodnotný jazykový systém komunity Nepočujúcich. Na rozdiel od hovorených jazykov sa neopiera o zvuk a nevyžaduje sluch. Má vizuálno - motoricú formu a je to jazyk vytvorený pre oči. To znamená, že ho človek vníma zrakom a je založený na pohyboch a tvaroch v priestore. Vytvorili ho samotní Nepočujúci a je pre nich prirodzeným jazykom pre vyjadrovanie a dorozumievanie sa. Má vlastný slovník (zásobu posunkov) a ustálený gramatický systém. Dokáže vyjadriť nielen prítomnosť, ale aj minulosť a budúcnosť. Popri konkrétnych dokáže vysvetliť aj vysoko abstraktné myšlienky.   Posunkový jazyk je našou súčasťou V roku 1980, a teda 110 rokov po milánskom kongrese, sa uskutočnil aj jeden veľmi dôležitý v Hamburgu. Tam sa potvrdilo, že nepočujúce deti majú právo na takú flexibilnú komunikáciu, ktorá najlepšie napĺňa ich potreby. Posunkový jazyk sa vo väčšej miere začal vracať do škôl i do vzdelávania. Odborníci v roku 2010 dokonca na 21. medzinárodnom kongrese v kanadskom Vancouveri oficiálne odmietli chybné a znevažujúce odporúčania o posunkovom jazyku z roku 1880.   Posunkový jazyk sa dostal na školy po celom svete. Na Slovensku dnes platí zákon, ktorý umožňuje deťom a žiakom vzdelávanie na školách prostredníctvom posunkov a posunkového jazyka - Zákon č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich. Ten platí na všetkých stupňoch škôl od materských škôl až po univerzity. Zákon umožnil aj prístup k informáciám verejného záujmu v posunkovom jazyku ako je napríklad tlmočenie v televízii alebo počas bohoslužieb. Ľudia so sluchovým postihnutím dnes majú právo na informácie v posunkoch. Na RTVS majú aj svoj vlastný program. Zdroj: RTVS   Neexistuje len jedna najlepšia metódaNapriek mnohým výskumom, ktoré potvrdzujú, že posunky sú pre deti s poruchou sluchu tiež prínosné, mnohí odborníci z radov lekárov i učiteľov naďalej zastávajú názor, že posunky škodia vývinu reči. O opaku by ich mohli presvedčiť úspechy detí, ktoré posunkovali odmalička. Aj napriek predsudkom o posunkoch dosiahli veľkú slovnú zásobu a zrozumiteľnú reč.Orálne vzdelávanie detí so sluchovým postihnutím nemusí byť jediné akceptovateľné. Neexistuje jedna najlepšia metóda pre všetkých a právom rodiča je, aby bol informovaný o rôznych metódach pravdivo a rovnocenne, aby si sám mohol vybrať spôsob komunikácie s dieťaťom. Takéto stanovisko je v modernej pedagogike ľudí s poruchou sluchu všeobecne akceptované. Posunkami naozaj nič nepokazíte. Veľa rodičov dnes posunkuje so svojím dieťaťom a priznávajú, že to neľutujú. Ich skúsenostiam, ako aj názorom odborníkov na posunkovanie sa budeme venovať aj našich ďalších článkoch.   Keďže diagnostika a následná korekcia sluchu na Slovensku ešte stále zaostávajú za zahraničím a stáva sa, že nedosahujeme medzinárodné odporúčania 1-3-6, pri deťoch s ťažkou stratou sluchu sa odporúča aspoň dočasne v ranom veku posunkovať. Je to preto, aby sa využil vzácny čas na rozvoj jazyka, keď je mozog pripravený a zároveň sa vytvorila akási záchranná sieť pre deti, u ktorých sa časom ukáže, že sa pri rozvoji hovorenej reči nevedia o sluch dostatočne oprieť.   Posunky nebránia rozvoju hovorenej reči. Naopak, skoré jazykové a komunikačné zručnosti, ktoré dieťa získa vďaka posunkom, mu často uľahčujú osvojovanie si hovorenej reči neskôr. Dieťa najprv zvládne posunok a neskôr, keď sa naučí využívať sluch, si začne postupne spájať posunok s hovoreným slovom.   Viac o tejto téme nájdete aj v knihe Máme dieťa s poruchou sluchu 2 od strany 148

Budúci týždeň v stredu máme naplanovanú diskusiu s pani Kňazovickou, ktorá nám porozpráva ako sa máme starať o načúvacie aparáty, aby deťom čo najdlhšie vydržali a mnoho iných užitočných informácií. Budeme radi, keď prepošlete ďalej. Ak plánujete prísť, dajte nám vedieť. Pekný deň Vám prajeme.

Milé maminky, nech sa páči.:) Program na mesiac marec.:)

Dieťa s poruchou sluchu nemá čas nazvyš. Porucha sluchu je závažné ochorenie, ktoré môže dieťa znevýhodniť na celý život. Bez počutia sa iba ťažko naučí hovoriť, rozumieť a prečítať si informácie s porozumením. Ovplyvní to nielen možnosti vzdelávania, ale celú jeho budúcnosť.Máme však aj dobrú správu. Vďaka skorej pomoci sa mnoho detí môže naučiť znova počuť, rozprávať a naplno žiť v počujúcom svete. Ak si nie ste istí, či vaše dieťatko počuje správne, pýtajte sa vášho pediatra a navštívte ORL lekára.  Vždy navštívte ORL lekára, ak máte podozrenie a pocit, že:  dieťa nereaguje dobre na zvuky,  v prvom roku života sa neotočí na meno,  má oneskorený vývin reči.  rodič, alebo pediater má iné podozrenia na možnú poruchu sluchu  ďalšie varovné signály nájdete kliknutím sem     Ak sa ORL lekárovi nepodarí podozrenie vysvetliť bežnými vyšetreniami, je nevyhnutné s dieťaťom navštíviť špecializované miesto - jedno z centier pre deti s poruchou sluchu (zoznam na konci článku). Pri deťoch, ktoré mali v pôrodnici nevýbavné otoakustické emisie (OAE) – neprešli skríningom sluchu - na jednom alebo oboch ušiach, je potrebné riadiť  sa pravidlom 1 – 3 – 6 :  1. mesiac života dieťatka – opakovanie vyšetrenia OAE   3. mesiac  života dieťatka - komplexná diagnostika v centre pre deti s poruchou sluchu  6. mesiac života dieťatka  – kompenzácia poruchy sluchu výkonnými načúvacími prístrojmi  1. mesiac – ak malo dieťa nevýbavné OAE aj na kontrolnom vyšetrení realizovanom najneskôr v prvom mesiaci života, je potrebné navštíviť špecializované miesto – centrum pre deti s poruchou sluchu. Deti, ktoré boli narodené predčasne, mali nízke Apgar skóre, výraznú žltačku alebo iné popôrodné ťažkosti, by mali byť vždy vyšetrené v centre. Cieľom tohto vyšetrenia je overiť, či dieťatko počuje, alebo nepočuje. Ak nepočuje je potrebné navštíviť odborníkov v centre. 3. mesiac – ak bolo dieťa včas odoslané do jedného zo 6 centier, prebieha u neho už v tomto veku komplexná diagnostika. Cieľom týchto vyšetrení je zistiť či dieťa nepočuje a ako presne nepočuje. Stanovila sa vďaka týmto vyšetreniam cca do 6teho mesiaca veku dieťatka porucha sluchu a audiogram a dieťatko mohlo dostať výkonné načúvacie prístroje. Myslite však od začiatku na dôležitosť ich správneho nastavenia. 6. mesiac – ak nasleduje kompenzácia poruchy sluchu a raná starostlivosť už od tohto veku, dieťa stihne míľniky vo vývine počutia, porozumenia a reči. Dôležité je vedieť, že ak dieťa nepočuje na obe ušká, potrebuje hneď 2 načúvacie prístroje. Hľadajte si informácie o načúvacích prístrojoch, je medzi nimi rozdiel a kľúčové je ich správne nastavenie. Keď dieťa dostane načúvacie prístroje, vaša cesta za počutím vtedy začína. Čaká vás opakovanie vyšetrení sluchu a úprava nastavenia prístrojov a odporúčame vyhľadať surdopéda, ktorý vám ukáže ako sa doma môžete postupne učiť zvuky počúvať, upozorňovať na ne a kde hľadať ďalšie informácie.  Čo robiť okrem zdravotníckej starostlivosti a kde nájsť informácie?Uistite sa, že okrem foniatra a audiologického pracoviska sleduje dieťa aj surdopéd (ideálne od 6 mesiaca veku dieťaťa) a logopéd  (približne od 1 roka veku). Ak existuje možnosť, dieťa by malo byť zaradené v jednom z centier včasnej intervencie. Hľadajte informácie, čítajte si a rozprávajte sa s inými rodičmi.Viac informácii nájdete na www.nepocujucedieta.sk a www.infosluch.sk Pomôckou vám môžu byť aj knihy Máme dieťa s poruchou sluchu 1 a 2. Kontakty na logopédov a na surdopédov vo vybraných centrách včasnej intervencie a centrách špeciálno-pedagogického poradenstva nájdete v knihách máme dieťa s poruchou sluchu na konci v prílohách.Odporúčame tiež pozrieť si dokument Putovné načúvatká z dielne rodičov malého Gregorka, Klaudie a Lukáša Olahovcov. V ňom si viete pozrieť a nájsť viacero dôležitých informácii a spoznať príbehy 4 rodín s deťmi s nepočujúcimi deťmi. Overíte si, ako dôležitý je pri poruche sluchu čas, čo je dôležité v úvode nezanedbať a počuť môžete aj názory odborníkov a aj pohľad nepočujúcich dospelých. Klaudia a Lukáš chceli, aby rodičia, ktorých táto nová situácia v budúcnosti vydesí, vedeli, že všetko je riešiteľné a vôbec to neznamená koniec sveta. Je to v podstate taký „návod na prežitie.“    Čo je však najdôležitejšie?    Veľa sa smejte, veľa svoje deti ľúbte, objímajte a pusinkujte :) Aj napriek tomu, že vaše dieťatko nepočuje, je to v prvom rade DIEŤATKO, ktoré sa chce hrať, mojkať, zabávať a radovať. Pre neho sa nepočutím nič v živote nezmenilo.  Ak ho napríklad budete mať položené na sebe a spievať mu, vnímať a počuť vás môže aj cez vibrácie vášho tela. Preto ak aj ešte nemá svoje načúvatká, veľa sa dotýkajte, buďte blízko seba, usmievajte sa na dieťatko. Vníma vás aj ďalšími zmyslami.  Pomôckou pre urýchlenie komunikácie vám môžu byť taktiež gestá, baby signs či posunky.  Kontakt: Centrá pre deti s poruchou sluchu:    Bratislava: NÚDCH - Detská ORL klinika (Kramáre)tel. 02 / 593 71 132 email: registersluchu@dfnsp.sk Bratislava: UNB - Klinika ORL a chirurgie hlavy a krku a Foniatrické oddelenie (Antolská)tel. 02 / 686 73 755 Banská Bystrica: FNsP / DFN ORL oddelenie a Foniatrická ambulanciatel. 048 / 47 26  544 Košice: Detská fakultná nemocnica, ORL oddelenie a Foniatrická ambulanciatel. 055 / 235 39 82 Košice: UN LP - Klinika ORL a chirurgie hlavy a krkutel. 055 / 640 37 30 Ružomberok: ÚVN SNP - Klinika ORL  a chirurgie hlavy a krkutel. 00421 444 382 649

Milí rodičia, rozmýšľate do ktorej materskej školy alebo základnej školy umiestniť dieťa. Možno vám pomôže pri rozhodovaní pozvánka na deň otvorených dverí, kde máte možnosť vidieť prostredie, pedagogóv, vzdelávacie aktivity a iné. Tešíme sa na vás.