Je už veľmi peknou tradíciou, že na Deň detí privítajú žiaci a pedagógovia ZŠI Drotárska u seba v škole a na školskom dvore kamarátov. Malých aj veľkých. Nepočujúcich aj počujúcich. Aby si všetci spolu mohli zasúťažiť v rôznych disciplínach - od pretekov kolobežiek, cez hod na cieľ, až po výskok na trampolíne, či rýchlosť na šmykľavke. Aj klauni boli viac veselí než strašidelní.   Poklad deti našli celkom rýchlo, postarali sa o poníka a ten ich zase povozil. Bolo veselo. Na tvorivých dielničkách si deti vyfarbili ruku s posunkom “I love you”. Takže to najdôležitejšie si budú odteraz všetci zúčastnení rozumieť :) Jasné, že bol aj koláč. Veď to bolo riadne akčné dopoludnie.   Pre nás bol tento deň výnimočný. Okrem už stabilných pomocníčok nám prvýkrát s programom pre deti pomáhali nové dobrovoľníčky.    Tešíme sa z pozitívnych spätných väzieb. Katka mala na začiatku menšie obavy: ”...keďže som s nepočujúcimi deťmi nikdy predtým nepracovala, ale bolo to veľmi milé, deti aj pani učiteľky boli zlaté a užila som si to naplno.”Henka ocenila aké boli deti úžasné, milé a pomáhali si navzájom. “Keď som nevedela niečo posunkovať, vždy mi iné dieťa pomohlo aj pani učiteľka a pani riaditeľka mali úžasný prístup a celkovo v tej škole bola veľmi dobrá atmosféra.”  Lucka sa podieľala na hľadaní pokladu: “Deti sa nadšene zapájali do aktivity, hľadali mince ukryté v tráve. Veľmi dobre som sa s nimi cítila, aj v učiteľskom kolektíve a už teraz sa teším na ďalšie akcie."   A ako to vidí Miška, ktorá je s nami a pomáha už dlhšie?“Vždy, keď zistím, že sa zúčastním akcie, ktorá sa týka nepočujúcich detí a ich kamarátov, zaplavia ma iba pozitívne emócie. Nie len z toho dôvodu, že pomáham ako dobrovoľníčka OZ Nepočujúce Dieťa.  Opäť uvidím deti s ich krásnym "tichým" úsmevom, ale aj tú ich energiu, ktorá ich nikdy neopustí a v mojich očiach sú väčší bojovníci ako som ja sama. Je to niečo, čo veľa ľudí nezažije a nemôže vidieť.  Som za túto možnosť nesmierne vďačná. Okrem detí sa veľmi teším na ľudí, ktorých som mohla spoznať skrz všetky akcie a stretnutia. Napĺňajú ma pokojom, radosťou, štastím a toľkými úsmevmi, ktoré ma nabijajú energiu do ďalších dní. MDD na Drotárskej je pre mňa vždy krásnym zážitkom a je tam cítiť taký ten "feeling" ako keby ste boli doma a vedeli ste, že ste v bezpečí. Som vďačná, že som sa mohla na ňom zúčastniť a opäť spoznať nových ľudí, stretnúť tých, ktorých som dlho nevidela a samozrejme sa aj pofotiť čo by nemalo nikde chýbať.  :)”   Ďakujeme, dievčatá :) Ďakujeme, Drotárska: za krásne prostredie, váš drive a ústretovosť. Ďakujeme aj deťom, že prijali kamarátov zvonku.Ďakujeme Bratislavskému samosprávnemu kraju za podporu tohto podujatia.  

Počas pracovného života jej už pod rukou prešlo veľa detí so sluchovým postihnutím. Jej prvá trieda? Tvorilo ju dvanásť nedoslýchavých chlapcov, ktorým sa nechcelo učiť a neposlúchali. Agáta Čermáková dnes učí ich deti a svoju prácu nadovšetko miluje. „Mám rada, keď v škole zazvoní, je prestávka a všetky deti štrikujú rukami. Majú si tak veľa čo povedať,“ hovorí. Agáta učí na Základnej škole s materskou školou pre deti a žiakov so sluchovým postihnutím v Bratislave a sama má nepočujúcich rodičov a nepočujúceho syna Viktora, ktorý dnes úspešne študuje na strednej škole v Prahe. Keď je treba, tlmočí z posunkového jazyka.   Je podľa vás vhodné, aby rodičia so svojimi nepočujúcimi deťmi posunkovali alebo aby sa naučilo posunkovať ich okolie? Z môjho pohľadu je posunkovanie s malými nepočujúcimi deťmi nesmierne dôležité. Samozrejme, že môj názor je ovplyvnený aj mojou životnou situáciou. Posunkovanie je pre nepočujúcich najprirodzenejší spôsob dorozumievania sa. Spôsob, ktorým môžu vyjadriť všetky svoje pocity a potreby. V súčasnosti posunkujeme v našej rodine dokonca aj s mojím malým počujúcim prasynovcom. Má vyše rok a ešte nevie rozprávať, no už ovláda niektoré posunky a využíva ich v komunikácii s nami. Keď už nechce jesť, lebo má plné bruško, ukáže nám posunok „dosť, stačí“. To je dôkaz toho, ako posunkovanie pomáha. Neviem si predstaviť, ako inak môže malé nepočujúce dieťatko vyjadriť to, čo chce. A platí to aj opačne. Iba hovoriť na nepočujúce dieťatko nestačí, lebo nám nerozumie. To je úplne jasné. Neskôr, keď sa naučí aj pomocou logopéda rozprávať, posunky sa postupne môžu vynechať. Je to vždy na rozhodnutí rodiny.   Máte doma nepočujúceho Viktora. Úspešného stredoškoláka, ktorý dnes študuje v Prahe. Ako sa spoločne dorozumievate od jeho útleho detstva? Vzhľadom na našu rodinnú anamnézu sme príchod nepočujúceho dieťatka očakávali. Preto nás neprekvapil výsledok vyšetrenia, ktorý ukázal na obojstrannú ťažkú hluchotu nášho syna. V našej rodine má Viktor najťažšiu hluchotu, ale aj najlepšie možnosti na jej korigovanie. Na oboch kvalitných závesných načúvacích aparátoch fungoval od prvého roka života, čo považujem za dosť neskoré obdobie. Žiaľ, v tom čase sa inak nedalo. Posunkovali sme na neho stále – počas bdenia, počas prebaľovania, počas hry. Prvou úlohou bolo naučiť ho vnímať pohyb a nadviazať s ním očný kontakt.   Po pridelení NA sme už vyhľadali logopedičku a pri dovŕšení jeho druhého roka sme začali chodiť aj k druhej logopedičke. Jedna nás učila spoznávať okolité zvuky, reakcie na nich, rôzne básničky, riekanky a pesničky spojené s rytmom a mnoho iných vecí. Druhá začala s globálnym čítaním a neskôr sme prešli na čítanie s porozumením. To už bolo ťažšie, lebo všetko o čom sme čítali so synom, si Viktor musel aj fyzicky ohmatať a obchytať.   To muselo byť náročné obdobie.. Pamätám si, ako sme raz hľadali s manželom po celej Bratislave uhlie. Pri tom všetkom sme s Viktorom tvrdo pracovali aj doma. Výsledok je fantastický. Viktorovi dnes nerobí problém vyjadrovať sa posunkami a ani hovorenou rečou. Má bohatú slovnú zásobu vďaka knihám, ale aj internetu. Momentálne má 17 rokov a študuje na strednej škole pre sluchovo postihnutých v Prahe. Český jazyk a české posunky mu problém nerobia. Učí sa na samé jednotky. Sme veľmi hrdí rodičia.   Kto učil posunkovať vás? Posunkovanie sa akoby so mnou narodilo. Moji obaja rodičia sú nepočujúci. Otec mal vrodenú hluchotu, mamička ohluchla počas vojny ako trojročná. Mám staršiu počujúcu sestru Ľubku. Obe sme už odmalička posunkovali nielen s rodičmi, ale aj s ich priateľmi. Tlmočenie z posunkového jazyka sme brali ako úplne normálnu súčasť našich životov. Posunky ovplyvnili celé naše bytie. Sestra sa venuje sociálnej a ja pedagogickej oblasti u nepočujúcich. Niektorí odborníci nie sú naklonení posunkom a ani ho rodičom veľmi neodporúčajú. Aký je váš názor ako mamy nepočujúceho syna, dcéry nepočujúcich rodičov a ako učiteľky nepočujúcich žiakov? Môj celkový názor je taký, že sa posunkovania boja. Nepoznajú ho. Nevedia oceniť jeho prínosy a plusy nielen pre dieťa, ale aj jeho okolie. Jednoznačne som za posunkovanie, ktoré sa môže neskôr nahradiť hovorením. To tvrdím ako mama.   Ako dcéra a aj manželka mám skúsenosť, že posunky sú v živote nepočujúceho človeka nenahraditeľné. O tom by sa dalo hovoriť alebo písať celé hodiny. A ako učiteľka nepočujúcich detí a žiakov tvrdím, že si bez posunkového jazyka neviem predstaviť ani jeden vyučovací deň v škole. V škole však nekladiem dôraz iba na posunky. Dôležité je aj rozprávanie, nácvik odzerania, cvičenie dýchania, udržanie pozornosti, očný kontakt, rozvoj slovnej zásoby, myslenia u detí, atď. Na to všetko máme rôzne cvičenia a tvoria základ našej práce.   Ako dlho už učíte deti s poruchou sluchu a ako sa v škole dorozumievate? V školstve u nepočujúcich sa pohybujem od roku 1988, čiže viac ako 30 rokov. Moje začiatky veľmi silno ovplyvnil bývalý režim, ktorý striktne zakazoval posunkovanie. Ale s deťmi sme si vždy našli možnosť posunky používať. Videla som na nich ako sa pri posunkovaní uvoľnili a cítili sa výborne. Avšak v priamej pedagogickej činnosti využívam totálnu komunikáciu. Najmä kombináciu hovorenej reči a posunkovania. Počas vážnych rozhovorov a prestávok uplatňujem čistý prirodzený posunkový jazyk. Deti sú otvorenejšie a skôr príjmu pomoc, radu, dôležitú informáciu, upozornenie. Svoju prácu milujem, aj keď je neskutočne vyčerpávajúca.Kliknite si na Agátkin príbeh v Online živej knižnici  

Srdečne pozývame našich malých aj veľkých Uškových kamarátov aj ich súrodencov na hravé dopoludnie a oslavu Dňa detí na ZŠI pre deti a žiakov so sluchovým postihnutím na Drotársku 48 v Bratislave.   Deti sa môžu tešiť na: KOLOBEŽKOVÚ DRÁHU (+ odrážadlá)NAFUKOVACÍ HRADINDIÁNSKY HOD (loptičky do koša, kruhu)DIELNIČKY: vystrihovanie, nalepovanie, pečiatkovanie, vymaľovávanieTRIAFANIE KUŽELIEKZHADZOVANIE PLECHOVÍCHĽADANIE POKLADUSÚŤAŽ VO VYBÍJANEJJAZDA NA PONÍKOVI TRAMPOLÍNAMAĽOVANIE NA TVÁRPrídu aj klauni. Tešíme sa na vás!

V divadle Aréna sa koná už 27. ročník festivalu záujmovej činnosti žiakov a mládeže so sluchovým postihnutím. Srdečne Vás pozývame.

Veľa rodičov detí s poruchou sluchu má v tomto období náročnú úlohu. Potrebujú sa rozhodnúť, do akej základnej školy umiestniť svoje dieťa. Niektoré deti s ľahkou, ba niekedy aj so stredne ťažkou stratou sluchu, sú schopné základnú školu zvládnuť. No neplatí to pre všetky. Hľadanie odpovedí, na akú školu dieťa dať, vôbec nie je jednoduché.    Určite vám môžu pomôcť skúsenosti, ktoré ste získali pri umiestnení svojho dieťaťa do materskej školy, ako aj výsledky a pokrok, ktoré vaše dieťa dosiahlo. Odporúčame vám tiež pred začatím školskej dochádzky navštívit centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, ktoré pracuje s deťmi s poruchami sluchu. Pomôžu vám v ňom dieťa nielen otestovať v pripravenosti na školskú dochádzku, ale aj pri rozhodovaní medzi bežnou a špeciálnou školou a pripravia vám odporúčanie na zaškolenie dieťaťa. V centre poskytujú aj rady pre pedagógov, spolužiakov, poradia pri integrácii a aj pri vypracovaní individuálneho študijného plánu.   Predpokladom na zvládnutie bežnej základnej školy u dieťaťa s poruchou sluchu je predovšetkým dobrá korekcia straty sluchu prostredníctvom kompenzačných pomôcok, ale aj dobrá raná špeciálnopedagogická starostlivosť a úspešné zaškolenie v materskej škole.   Dobré známky v škole nie sú všetko Je možné, že sa vaše predstavy a želania nebudú zhodovať s tým, čo vám budú odporúčať odborníci na základe diagnostiky vášho dieťatka. Možno to nebudú dobré známky, ktorými bude vaše dieťa excelovať v škole, ale skôr zručnosti, vedomosti a kompetencie, ktoré v škole nadobudne. A je tu ešte niečo dôležitejšie – to, ako sa v škole bude cítiť. Faktorov, ktoré ovplyvňujú úspešnosť dieťaťa, je veľmi veľa. Časť z nich sa zhoduje aj s materskou školou. To, či vaše dieťa zvládne základnú školu, závisí od mnohých premenných. Pri rozhodovaní vám môže pomôcť aj zodpovedanie nasledovných otázok Rozprávali ste sa s odborníkom o školskej zrelosti vášho dieťaťa? Aké boli jeho odporúčania? Aká je úroveň jeho hovorenej reči v porovnaní s jeho spolužiakmi? Dokážu sa spolu dohovoriť bez problémov? Ako má korigovanú stratu sluchu prostredníctvom kompenzačných pomôcok? Počuje reč bez odzerania alebo si ním výrazne pomáha?  Počuje iba vybrané zvuky? Nevyužíva reč na dorozumievanie sa? Aká je úroveň poznatkov, zručností a kompetencií vášho dieťaťa, ktoré získalo v materskej škole? Dokáže komunikovať so svojimi rovesníkmi a s učiteľmi?   Je na škole prítomný školský špeciálny pedagóg alebo asistent učiteľa? Existujú školy, kde pôsobí inkluzívny tím rôznych odborníkov, ktorí pomáhajú deťom s rôznymi ťažkosťami zvládať školu ľahšie.   Aké skúsenosti má učiteľský zbor so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a zvlášť so žiakmi s poruchou sluchu? Poznáte skúsenosti iných rodičov, ktorí mali dieťa s poruchou sluchu v danej škole? Aká je spolupráca školy s centrom špeciálno-pedagogického poradenstva? Ak vaše dieťa ešte nedozrelo, neradno tento proces uponáhľať. Kvalitný prípravný ročník umožní dieťaťu dozrieť nielen po vedomostnej stránke, ale zvládne aj nápor učenia a nových sociálnych vzťahov v kolektíve. O niečo jednoduchšie to môžu mať rodičia, ktorí bývajú blízko školy. To znamená, že ak by aj dieťa potrebovalo špeciálnu školu pre deti s poruchou sluchu, nemuselo by zostávať na internáte alebo ďaleko od rodičov.   Pre nejakú školu sa rozhodnúť treba Povinná školská dochádzka je povinná. Vaše dieťa musí začať navštevovať základnú školu a absolvovať aj zápis do nej. No vaše rozhodnutie, akú školu vybrať, by malo byť podporené najmä tým, či máte všetky informácie o bežnej škole alebo o škole pre deti s poruchou sluchu.   Možnosť, keď sa pri základnej škole vytvorí špecializovaná trieda, ktorú bude vaše dieťa navštevovať, je v našich podmienkach veľmi málo pravdepodobná. Je možné ju vytvoriť iba vo väčších mestách, kde sa vyskytuje väčší počet detí s poruchou sluchu aj v približne rovnakom veku, čo sa vyskytuje veľmi zriedkavo. Špecializovaná trieda sa totiž môže zriadiť pri počte najmenej štyroch žiakov a najviac osem žiakov z jedného ročníka alebo rôznych ročníkov a na jej zriadenie treba mať súhlas zriaďovateľa (obce). Ak sa počet žiakov zníži pod štyroch, trieda sa zruší.   Výber správnej školy pre vaše dieťa, ktoré má poruchu sluchu, je náročný a dôležitý proces. Ide o  vaše rozhodnutie. Venujte mu dostatok pozornosti a času. Komunikujte s odborníkmi, ale aj s rodičmi starších detí. Zvážte všetky pozitíva aj negatíva každého spôsobu vzdelávania.   Výhody a nevýhody vzdelávania v školách pre deti s poruchou sluchu   Výhody skúsení a vyškolení pedagógovia poznajúci špecifiká detí s poruchami sluchu lepšia vybavenosť špecifickými vyučovacími pomôckami malé triedy, nižší počet žiakov v triede, intenzívnejšia možnosť individuálneho prístupu k potrebám detí možnosť prípravného ročníka pre deti - intenzívnejšieho rozvoja a prípadnej prípravy na bežné vzdelávanieMnohé deti majú prípravný ročník, kde dieťa v pokoji naučia mnohým potrebným vedomostiam a zručnostiam. Sú tam pedagógovia, ktorí poznajú špecifiká detí s poruchou sluchu a vedia využiť rôzne spôsoby na ich rozvoj lepšia vybavenosť špecifickými vyučovacími pomôckami s možnosťou využívať aj ďalšie formy komunikácie a metód vzdelávania rovnakí kamaráti s "uškami”, žiaci sú rovnocenní - dieťa ľahšie zapadne do kolektívu a nájde si kamarátov pozitívne vzory pedagógov so stratou sluchu, ktorí pracujú v týchto podmienkach ak má dieťa väčšie problémy s hovorením, takéto školy majú pomôcky a prostriedky ako im dopomôcť k funkčnej komunikácii a možnostiam ich rozvoja Nevýhody menej skúseností na komunikáciu v bežných situáciách s počujúcimi deťmi ak je dieťa veľmi urozprávané, neovláda posunky a väčšinu dňa preferuje komunikáciu rečou, ovláda už základné vedomosti na školu -  mohlo by byť toto tempo na neho málo podnetné vytrhnutie z domáceho prostredia v prípade nutnosti umiestniť dieťa na internát, môžu sa narušiť citové väzby s rodinou  problém stigmatizácie špeciálnych škôl – obava z negatívneho vplyvu posunkového jazyka dieťa si uvedomuje odchýlku od normálnych detí menej možností na získavanie skúseností s komunikáciou v bežných životných podmienkach ak je dieťa v internátnych podmienkach, má všetko naplánované, je menej samostatné a zväčša nemá kamarátov v domácom prostredí Výhody a nevýhody bežného inkluzívneho vzdelávania   Výhody žiak zostáva v rodine a zvyčajne aj v mieste svojho bydliska, pozná bežný rodinný život žiaci sú nútení komunikovať v bežných životných situáciách prelínajú sa priateľstvá zo školy a zo susedstva žiaci sa lepšie naučia orientovať v bežnej, počujúcej spoločnosti, prekonávanie každodenných podmienok, ktoré vyplývajú zo straty sluchu viac možností po ukončení základného vzdelania rozvoj samostatnosti a sebadôvery, akceptácia vlastného hendikepu   Nevýhody nepripravené personálne, materiálne a finančné podmienky na bežných školách žiak nemusí stíhať tempo s kolektívom, je preťažovaný, somatizovanie problémov spoločne trávený čas žiak môže byť na okraji školského kolektívu neexistuje kontakt na rovnako postihnutých, neexistuje v blízkosti dieťa s podobnými problémami náznaky šikanovania, nemusí si nájsť kamarátov neochota spolužiakov poskytnúť pomoc nedostatočné vybavenie kompenzačnými pomôckami na základe menšej miery porozumenia Viac o téme vzdelávania a zaradenia detí do základných škôl s poruchou sluchu sa dočítate aj v knihe Máme dieťa s poruchou sluchu 1 od strany 393  

Ak uvažujete nad materskou školou pre vaše dieťa, je čas vyhľadať niektoré z centier špeciálnopedagogického poradenstva. Poradia vám, či už na škôlku nastal správny čas a ktorá je vhodná pre vaše dieťa.    Centrá špeciálnopedagogického poradenstva sú špeciálne školské zariadenie, ktoré sú určené rodinám s deťmi so špecifickými potrebami. Poskytujú diagnostiku, starostlivosť a zaškoľujú deti s prekážkami do všetkých typov škôl. Pomôžu vám pri výbere vhodnej materskej školy a prevedú vás celým prípravným procesom.   Každé z centier sa orientuje na iný druh postihnutia. Na konci článku nájdete odporúčanie, ktoré centrá poskytujú starostlivosť výlučne deťom s poruchou sluchu. Odborníci, ktorí v ňom pôsobia, vám pomôžu napĺňať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby od raného veku až po prípravu na povolanie. Aké služby centrum poskytuje?Diagnostické vyšetrenia V centre špeciálnopedagogického poradenstva vaše dieťa absolvuje dve odborné vyšetrenia: psychologické a špeciálnopedagogické. Psychologické vyšetrenie povie viac o silných stránkach vášho dieťaťa, na ktorých treba popracovať. Odborník pri ňom zisťuje úroveň jeho rozumových a poznávacích schopností, jeho osobnostné charakteristiky a posúdi emocionálne a sociálne schopnosti vášho dieťaťa. Špeciálnopedagogické vyšetrenie sa zameriava na diagnostiku vplyvu poruchy sluchu a podmienky vzdelávania dieťaťa. Posudzuje jeho komunikačné schopnosti a mieru vplyvu sluchového postihnutia na jeho vývin. Vďaka výsledkom oboch vyšetrení zistíte, aké sú najvhodnejšie možnosti výchovy a vzdelávania vášho dieťaťa. Tieto vyšetrenia sa v určitých intervaloch opakujú, aby sa zistilo, či je daný typ vzdelávania pre neho stále prospešný. Závery oboch vyšetrení, ako aj  vyšetrenie od foniatra sú nutné na to, aby dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami mohlo byť zaradené do materskej školy. Poradím vám, ako ďalej Centrum špeciálnopedagogického poradenstva na základe výsledkov diagnostiky a po dôkladnom rozhovore s rodičmi navrhne najvhodnejšie formy vzdelávania v materskej a neskôr v základnej škole. Poradia vám v ňom, akými spôsobmi je potrebné napĺňať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vášho dieťaťa. Takisto vám odporučia, či vaše dieťa potrebuje služby asistenta učiteľa a pripraví potrebné odporúčanie pre pridelenie asistenta.   Podporí vás počas celého procesu zaškolenia dieťaťa Špeciálny pedagóg (surdopéd) v centre by mal na vašu žiadosť kontaktovať materskú školu, ktorú ste pre svoje dieťa vybrali. Vedenie materskej školy i triedna učiteľka by mali mať dostatočne informácie o druhu a stupni sluchového postihnutia vášho dieťaťa a takisto o jeho vplyve na vývin. Učiteľky by mali vedieť, ako komunikovať s dieťaťom, ktoré má poruchu sluchu, ako sa  starať o kompenzačné pomôcky a ako riešiť isté problémové situácie. Centrum špeciálnopedagogického poradenstva by malo úzko spolupracovať s materskou školou po celý čas, čo ju dieťa navštevuje a poskytovať jej odbornú podporu.   Centrum vám poskytne špeciálne služby, aké inde nenájdete   Ak sa rozhodnete pre integráciu vášho dieťaťa v bežnej materskej škole, pripravte sa na to, že s ním budete musieť navštevovať ďalších odborníkov ako surdopéda, logopéda a pravidelne absolvovať kontroly u foniatra. Centrá špeciálnopedagogického poradenstva poskytujú aj služby vo forme pravidelných stretnutí s cieľom rozvíjať sluchové, rečové, rozumové, sociálne schopnosti dieťaťa. Špeciálni pedagógovia vám ukážu, ako môžete pracovať s dieťaťom aj doma. Niektoré centrá poskytujú aj kurzy posunkového jazyka, organizujú podporné skupiny rodičov a požičiavajú rôzne pomôcky.   Zoznam Centier špeciálnopedagogického poradenstva, ktoré poskytujú svoje služby rodinám s deťmi s poruchou sluchu v ranom veku, nájdete podľa jednotlivých krajov aj s kontaktmi v knihe Máme dieťa s poruchou sluchu 1 od strany 480 až po stranu 498