Prvé zistenia z Prieskumu v oblasti výchovnej rehabilitácie a vzdelávania u detí s poruchou sluchu sú tu

pred 10 mesiacmi

Na začiatku nového roka sa ešte obzrieme za tým predchádzajúcim. Prinášame vám informáciu o Prieskume v oblasti výchovnej rehabilitácie a vzdelávania u detí s poruchou sluchu, ktorý vďaka grantovej podpore MS SR  realizovalo v októbri 2021 OZ Nepočujúce dieťa, v spolupráci s odbornou garantkou prieskumu, prof. Darinou Tarcsiovou. Vďaka za možnosť uskutočniť tento prieskum patrí však aj vám - rodičom detí s poruchou sluchu, ktorí ste sa podelili s nami o svoje skúsenosti. 

Problematika výchovnej rehabilitácie a vzdelávania sa stala nosnou v aktivitách OZ Nepočujúce dieťa v roku 2021 aj preto, že posledné dva roky, poznačené pandémiou Covid-19 veľmi výrazne zasiahli procesy vzdelávania detí a mládeže negatívnym smerom, čo pre deti s poruchou sluchu platí pravdepodobne dvojnásobne. Grafy sa vám po rozkliknutí zväčšia, pre lepšiu čitateľnosť odporúčame využiť monitor počítača. Nech sa páči, toto sme sa od vás dozvedeli:

Obmedzenia spôsobené dištančným vzdelávaním, zúžením sociálnych kontaktov, mobility a zavedením povinného prekrytia tváre predstavujú pre deti s poruchou sluchu oveľa závažnejšie dôsledky, ako pre majoritu počujúcich. Nakoľko však v dostupných zdrojoch chýbali aktuálne dáta a skúseností rodín s deťmi s poruchou sluchu, OZ Nepočujúce dieťa sa podujalo vyplniť túto medzeru a reálne zmapovalo skúsenosti rodičov detí s poruchou sluchu pri výchovnej rehabilitácii a vzdelávaní ich detí všeobecne a s dôrazom na vývoj v tejto oblasti v čase pandémie, ktoré by bolo možné použiť aj pri realizácii iných činnosti v online priestore.

Do prieskumu sa zapojilo 86 rodičov detí s poruchou sluchu, z ktorých 12 má dieťa mladšie ako 7 rokov a 74-ia z nich majú dieťa nad 7 rokov. Pre tento prieskum boli relevantné odpovede rodičov detí starších ako 7 rokov, nakoľko u nich je možné predpokladať, že už majú určité skúsenosti s povinnou školskou dochádzkou, prezenčnou ale aj online formou.

  Z vyššie spomenutého dôvodu, ďalej budú udávané dáta z odpovedí 74 relevantných respondentov.

V prieskume boli zapojené rodiny, ktoré predstavovali celkovo 41 chlapcov a 33 dievčat s rôznym stupňom a s rôznou kompenzáciou poruchy sluchu. V celej vzorke bolo 1 dieťa s jednostrannou poruchou sluchu, u ostatných detí išlo o obojstrannú poruchu sluchu (98,6%).



Potešujúcou správou bolo zistenie, že 50% detí v prieskume je integrovaných na bežnej základnej škole, prvom stupni a ďalších 17,6% detí je na druhom stupni bežných základných škôl. Medzi respondentami boli aj deti navštevujúce strednú školu, alebo gymnázium (5,5%) a tiež dieťa navštevujúce školu pre nadané deti. Celkovo je teda až 74,5% detí z prieskumu integrovaných do bežného vzdelávacieho systému. Z toho vyplýva, že boli v domácom prostredí vzdelávaní o niečo dlhšie, ako deti vzdelávané v špeciálnych školách.

Zároveň treba podotknúť, že vo vzorke má až 29,7% respondentov aj iné zdravotné znevýhodnenie okrem poruchy sluchu. Pri tomto pomere je miera integrácie detí veľmi uspokojivá.

 


Až 93,2% rodín z nášho prieskumu komunikuje s dieťaťom výlučne, alebo prioritne hovoreným jazykom, rečou. V posunkovom jazyku s dieťaťom komunikuje 6,8% opýtaných rodín. 

Prieskum potvrdzuje fakt, že komunikácia s deťmi s poruchou sluchu je rôznorodá. Na výmenu informácii a ich rozvoj  je možné využiť rôznorodé formy komunikácie. Kľúčové je, aby dieťaťu komunikácia umožňovala naplno využívať jeho potenciál s rešpektom k jeho poruche sluchu.

 

 

 

 

 

 

 

Väčšina detí v prieskume (60,8%) používa dva načúvacie aparáty na kompenzáciu poruchy sluchu. Druhou najčastejšie používanou kompenzačnou pomôckou je kochleárny implantát a to u 29,8% detí, pričom presná polovica z nich má len jeden implantát a druhá polovica je implantovaná obojstranne.

 

Druhou veľmi pozitívnou správou vyplývajúcou z tohto prieskumu je, že až 82,4% rodičov uvádza, že poznajú ziskovú krivku svojho dieťaťa a len 4% opýtaných uvádza, že sa s touto informáciou ešte vôbec nestretli.

Poznať ziskovú krivku svojho dieťaťa je totiž veľmi dôležité, pri posudzovaní správneho nastavenia načúvacích aparátov a teda aj úspešnej sluchovej kompenzácie dieťaťa a poskytuje informáciu o tom, čo dieťa reálne môže počuť a s čím už reálne má/môže mať problémy. Viac sa dočítate kliknutím sem.

 

Nápomocné pomôcky vo vzdelávacom prostredí, obzvlásť počas pandémie, môžu byť aj bezdrôtové technológie na vylepšenie počutia a porozumenia v školskom kolektíve. Prečítajte si viac kliknutím sem. Nájdete tam záznamy z prednášky odborníkov aj metodiku.

                                                     Prieskum sa zameral aj na otázku dostupnosti špecialistov, ktorí sa venujú deťom s poruchou sluchu v období pandémie.
Najčastejšie využívaným odborníkom pri tejto vekovej skupine detí s poruchou sluchu bol foniater a ambulancia ORL a to až u 86,5% opýtaných, rovnako veľká skupina detí navštevuje/navštevovala aj logopedickú ambulanciu alebo CŠPP. Počas pandémie však len 36% opýtaných navštevovalo pravidelne foniatra a len 35% opýtaných navštívilo pravidelne logopéda alebo CŠPP. Podobné výsledky vzhľadom na opatrenia, ktoré sa na celoštátnej prijímali sme očakávali a neboli pre nás prekvapením.


Sociálna participácia je veľmi dôležitá a preto nás zaujímalo, ako obmedzili/museli obmedziť svoje kontakty. Väčšina detí (45,9%) bola v čase prvej a druhej vlny pandémie koronavírusu nútená obmedziť svoje sociálne kontakty, ale nevnímali to negatívne. Naopak frustráciu z obmedzenia kontaktov zažívalo až 25,7% detí a 21,6% detí sociálne kontakty v tomto období vôbec neobmedzilo, resp. rodičia uvádzali, že nemali vybudované pevnejšie kontakty v prostredí triedy.



 

 

 

 

 

Výučba v čase pandémie prebiehala u väčšiny detí dištančne (37,8%). Kombináciu prezenčného a dištančného vyučovania zažívalo 24,3% detí a prezenčne sa aj v tomto období vzdelávalo 18,9% opýtaných.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Len 29,8% rodičov nevnímalo rozdiel medzi vzdelávaním pred pandémiou a počas pandémie. Ostatní rodiča museli aktívne vstupovať do vzdelávania svojho dieťaťa počas pandémie, pričom u 29,7% opýtaných prebiehala výuka kombinovane – dištančne aj prezenčne a až 9,5% rodičov považuje výuku v čase pandémie za absolútne nedostatočnú.

 

 

 

 

 

 

 

 


Pokiaľ ide o technickú vybavenosť rodín pre potreby online vzdelávania, až 77% opýtaných nepotrebovalo doplniť domáce technické vybavenie pre svoje dieťa z dôvodu dištančného vzdelávania. Pre 10,8% respondentov bolo zadováženie technického vybavenia pre online vzdelávanie dieťaťa finančne zaťažujúce. Zvlášť sa to týkalo viacdetných rodín, v ktorých v rovnakom čase potrebovali technické vybavenie viaceré detí na online vyučovanie.



 

 

 

 

Viac ako 58% detí potrebovalo popri online vzdelávaní zabezpečenom školou vysvetlenie učiva rodičmi. Iba 8,1% detí postačovalo výlučne online vzdelávanie. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Údaj, ktorý je hodný pozornosti sa týka využívania kompenzačných pomôcok (technického vybavenia) mimo sluchových pomôcok. Tu sa ukázalo, že až viac ako 70% detí nepoužíva žiadne doplnkové technické pomôcky na kompenzáciu poruchy sluchu pri dištančnom vzdelávaní. 17,6% opýtaných používa zosilňujúci reproduktor na zvuk a len 4,1% využíva pri domácom online vzdelávaní FM systém. Nepoznáme odpoveď na otázku, či dieťa inú kompenzačnú pomôcku nepoužíva, lebo ju nepotrebuje, alebo ju nepoužíva, pretože ju nemá a nevie o možnostiach jej použitia a o jej prínose pri online vzdelávaní, resp. rodina si z finančných dôvodov drahšiu pomôcku (FM systém) nemôže dovoliť, napriek tomu, že dieťaťu by pomohla.


 
Na záver tohto stručného prehľadu prieskumu výchovnej rehabilitácie a vzdelávania detí s poruchou sluchu aj v podmienkach pandémie môžeme povedať, že deti s poruchou sluchu sú za všetkých okolností šikovné, vzdelávateľné a adaptabilné a to aj v naozaj náročných podmienkach, ktoré priniesla epidémia Covid-19. Nemôžeme to však hovoriť príliš nahlas, aby systémová pomoc v školskom systéme, ktorú tieto deti potrebujú, neostala zamrznutá, spoliehajúc sa výlučne len na ich výnimočné schopnosti, ako tomu v súčasnosti častokrát je... Podpora, ktorá by im mala byť poskytnutá by totiž pomohla samotným deťom, ale aj ich rodičom, aby sa mohli venovať aj iným činnostiam, ktoré ich obohacujú, a pripravujú na reálny spoločný život.

 

Veľmi oceňujeme taktiež ústretový krok Ministerstva školstva smerom k vzdelávaniu detí s poruchou sluchu. Od 10.1.2022 majú výnimku z nosenia respirátorov aj pedagógovia a odborní zamestnanci, ktorí vzdelávajú deti s poruchou sluchu. Z rodičovských skúseností zdieľame pozitívne skúsenosti keď rodičia komunikovali asertívne a ústretovo nielen s triednym učiteľom, učiteľkou ale aj s rodičmi spolužiakov a vedením školy o potrebách dieťaťa s poruchou sluchu. Viac o nových opatreniach na stránkach Ministerstva školstva SR.

  

Komentáre (0)

Pridaj komentár