11 dôvodov, prečo by ste mali s deťmi posunkovať

Každý rodič túži po tom, aby sa so svojím dieťaťom dohovoril, no nie vždy je to možné. Najmä, ak ide o poruchu sluchu. V prípade, že ju vášmu dieťatku diagnostikovali tiež, nečakajte na to, až začne hovoriť prvé slová. Vzájomnú komunikáciu si môžete uľahčiť aj posunkovaním. Dieťa sa vďaka posunkom naučí vyjadriť to, čo vám chce povedať a čo cíti. Skôr sa začlení medzi svojich rovesníkov, začne si uvedomovať vlastnú identitu a zároveň získa viac sebadôvery.
 
Je toho veľa čomu posunky napomáhajú. Podľa Silvie Hovorkovej, terénnej špeciálnej pedagogičky a surdopedičky, posunkovanie pomáha udržať pozornosť a očný kontakt pri komunikácii s jeho okolím, rozvíjať myslenie a jazyk a to aj vtedy, ak dieťa nič nepočuje. "Aj vďaka posunkom dokáže bez námahy komunikovať svoje túžby, myšlienky a potreby. Pomáhajú mu budovať vzťah s rodičmi a predchádzať frustrácii z nedorozumení. Pre dieťa nie je nič viac zložitejšie, ako sa snažiť dokola vysvetliť niečo rodičom, čomu nerozumejú," vysvetľuje. Posunky sú pre deti záchrannou sieťou

1. Dospelý človek sa ľahšie prispôsobí dieťaťu, uľahčite mu komunikáciu
Očakávať od malého dieťaťa s ťažkou poruchou sluchu, že bude prekonávať svoj sluchový hendikep, aby mohlo rozprávať, môže byť veľká záťaž. Predovšetkým, ak nie je jasné, či je schopné vnímať s načúvacími prístrojmi celé spektrum reči.
 
Posunky môžu deťom s ťažkou poruchou sluchu pomôcť. Dodávajú im istotu v komunikácii. Dokonca aj deťom, o ktorých sa predpokladá, že vzhľadom na veľkosť straty sluchu budú čakateľmi na kochleárny implantát. Uľahčite im komunikáciu čo najviac. Posunkujte a  postupne na nich môžete svoje komunikačné nároky zvyšovať.


Podobne na to bola aj Andrea. „S Miškom sme začali posunkovať, pretože sme s ním chceli komunikovať. Pochopili sme, že kým začne rozumieť bežnej hovorenej reči a kým začne sám rozprávať, prejde ešte dosť veľa času. Posunková reč je dobrou príležitosťou, ako s dieťaťom začať komunikovať skôr. Netreba čakať a zúfalo pozerať na jeho pády na zem a žiť naďalej v nepochopení,“ hovorí dnes.


2. Používanie posunkov sa zameriava na silné stránky dieťaťa – na zrak

Deti, ktoré nedobre počujú, sú veľmi citlivé na zrakové podnety. Oči majú doslova na stopkách a všetko si hneď všimnú. Je úžasné, že posunky umožňujú rozvíjať jazyk dieťaťa práve vďaka zraku. Pokojne ich využívajte aspoň do času, kým má dieťa dobre skompenzovaný sluch načúvacími prístrojmi, kochleárnym implantátom alebo BAHOU. U nepočujúcich detí je zrak veľmi silný zmysel.
„Keď sa u našej Janky zistila ťažká porucha sluchu, uvedomila som si, že posunky pre nás môžu byť nápomocné. Napadlo mi, že ak ma nepočuje, tak aspoň uvidí, čo jej ukazujem. Trvalo dlhšie, kým Janka začala posunky sama používať. Veľmi nám pomohli napríklad pri spoločnom čítaní knižiek alebo pri spoločnom jedení,“ spomína si Lucia.
 
3. Posunky sú ako záchranná sieť
Pri žiadnom dieťati s poruchou sluchu nevieme s istotou povedať, či sa naučí rozprávať a rozumieť počutému. Mnohé deti, ktoré splnia podmienky 1-3-6, majú na vývin reči vytvorený skvelý základ. Prax však ukazuje, že niektoré deti sa v hovorenej (orálnej) reči aj napriek skvelému základu oneskorujú.
 
Dôvodom môže byť narušenie sluchovej pamäti, problémy s motorikou úst (oromotorikou), pridružené zdravotné problémy, ktoré v ranom veku nemusia byť zjavné alebo prítomné, alebo narušený vývin reči (napr. vývinová dysfázia), ktorý nemá priamy súvis s poruchou sluchu.
 
„Nášmu Tomáškovi zistili stredne ťažkú poruchu sluchu. Až neskôr sme sa dozvedeli, že posunky budú v jeho prípade jediná možná cesta ako s nami komunikovať, keďže má následkom choroby poškodený nielen slimáčik, ale aj sluchové a rečové centrum. Dnes už vieme, že Tomáško rozprávať nebude. Má diagnózu centrálna hluchota,“ vysvetľuje jeho mama Lýdia.

Ťažkosti s osvojením si hovorenej reči mávajú aj deti s načúvacími prístrojmi, kochleárnym implantátom alebo BAHOU. Práve pre nich môže byť raná komunikácia s posunkami záchranou, pretože hneď od začiatku môžu plnohodnotne fungovať. Ak sa neskôr ukáže, že hovorená reč aj napriek dobrej kompenzácii sluchu výrazne zaostáva, má už aspoň vybudovaný dobrý jazykový základ v posunkoch. A práve na ňom na môže postaviť svoje rozprávanie.  
 
4. Posunky zvyšujú šance, že vaša dieťa už od bábätka dostáva informácie bez ohľadu na to, čo je schopné zachytiť uškami
Sú deti, ktorým sa sluch v prvých dvoch rokoch zhoršuje alebo ich sluchové vnímanie je už natoľko obmedzené, že nedokážu plnohodnotne vnímať reč. Ak sa rodičia rozhodnú dať svojmu dieťaťu kochleárny implantát, neraz musia dlhšie čakať. Dieťa tak ostáva na istú dobu bez schopnosti vnímať reč sluchom. Ak sa s ním nekomunikuje posunkami (zrakom), počas celého tohto dlhého obdobia sa k nemu dostáva len minimum informácií a jeho rozvoj jazyka aj myslenia sa výrazne obmedzí.
 
Naopak, ak sa s dieťaťom posunkuje od začiatku, vďaka vizuálnej komunikácii sa dozvie o svete všetko, čo by malo v danom veku vedieť. Pochopí, že veci, ľudia a činnosti majú svoje meno a s týmito pojmami sa naučí spracovať. Po implantácii sa začne učiť počúvať a postupne zamieňať posunky za hovorené slová.
 
Posunky umožňujú dieťaťu stimulovať mozog jazykovými podnetmi v kritickom období vývinu reči – v prvých troch rokoch. Sú odrazovým mostíkom k slovám. Aj keď rodičia nechcú kochleár pre dieťa, posunky sú veľkou pomocou pri rozvoji jeho myslenia a jazyka.
 
5. Posunky nebránia rozvoju hovorenej reči
Posunkovanie s dieťaťom nebrzdí rozvoj hovorenej reči. U dieťaťa, ktoré má s načúvacími prístrojmi dostatočný prístup k zvukom hovorenej reči alebo dostane čo najskôr kochleárny implantát, aby mohlo hovorenú reč vnímať a zároveň žije v prostredí, kde okrem posunkov vníma aj intenzívne zvuky, sa hovorená reč prirodzene rozvinie.
 
V našich podmienkach zatiaľ neexistujú výskumy o dopade posunkovania počujúcich rodičov s nepočujúcimi deťmi, ktoré prešli ranou intervenciou. Centrum pro dětský sluch Tam-tam v Prahe ho však už dlhodobo sleduje. Zistilo, že u detí s poruchou sluchu najprv intenzívne rastie posunková zásoba, potom začne pribúdať množstvo rozumených a vyslovených slov a nakoniec slovná zásoba v hovorenom jazyku prevýši posunkovú zásobu.
 
V Česku sa využívajú posunky u detí s načúvacími prístrojmi i s kochleárnym implantátom od ich ranného veku. Podobné skúsenosti badať aj na Slovensku u detí, ktoré prešli ranou intervenciou a ktoré odmalička posunkujú. „Neviem, či je to len náš prípad, ale všimli sme si, že spolu s posunkami nám začala nastupovať aj reč. Natálka mala takmer dva roky, keď už aktívne používala sto posunkov a v hovorenom jazyku dokázala povedať okolo 27 slov. Tieto slová hovorila spolu s posunkami.  Osobne si myslím, že práve posunkovanie Natálke dopomohlo, aby sa rozrozprávala,“ konštatuje Ivana, mama nepočujúceho dievčatka.
 
Dieťa sa používaním posunkov učí uvažovať v systéme jazyka. Posunkovanie mu tak môže dopomôcť k hovorenej reči. Nemá veľký zmysel iba pri budovaní slovnej zásoby. Ak rodičia posunkujú s deťmi vo vetách, prirodzene im ukazujú, ako sa správne skladajú slová a akým spôsobom môžu vyjadrovať myšlienky.
 
Viac o praktickom význame využívania posunkov v komunikácii s vaším dieťaťom sa dočítate aj v knihe Máme dieťa s poruchou sluchu 2 od strany 148

Komentáre (0)

Pridaj komentár