Jakubko a Anjelské pierka

Anjelské  pierka  žijú svoj príbeh. Prichádzajú  k nám potichučky a jemne  ako  to  najmenšie pierko  anjela...   Prvé myšlienky  vznikli  z túžby  vytvoriť  pre svojich  najbližších malinkú knižočku, ktorá by spôsobila ľahkosť v ich duši. Zahrnula by ju uvoľnením a nádejou. Áno nádej...pre všetkých tých, ktorí  túžia zažiť jemný dotyk svojho anjela. Áno pre všetkých  tých, ktorí sa potkýnajú...Knižočka je  plná myšlienok  a citátov  ľudí, ktorí  zažili ten pocit a nenechali si  ho len pre seba. V jednom obale je zhrnutých 84  citátov o anjeloch a láske. Verím, že táto invázia  anjelských citátov povzbudí a ukáže  cestu ako oživiť naše srdcia. Mojím cieľom je, aby sa dostala k čo najviac ľuďom, ktorí  ju potrebujú, aby naplnila svoj potenciál  pomáhať a potešiť  dušu každého  z nás. Nech každý z nás má možnosť mať pri sebe pierko svojho anjela. Tá príležitosť sa Vám naskytne na nádhernom podujatí pod názvom Giving Tuesday 28. novembra 2017 v nákupnom centre Eurovea v Bratislave.„Bude darom pre tých, ktorí  darovali.“Svojím darom pre OZ Nepočujúce dieťa podporíte detičky v rodinách na celom Slovensku.Vaše rozhodnutie obdarovať nás ...Vás bude príjemne hriať lebo anjeli sa  neriadia  žiadnou filozofiou, len láskou. Ďakujeme, že ste  jeden  z nich.

Príbeh Jakubka... „Iné  neznamená  zlé...iné môže byť  špeciálne či originálne...iné môže mať tak isto v sebe  silu a túžbu žiť.“ ...vysvetľujem svojim žiakom na hodine Navrhovania  v ateliéri. Inakosť  v dejinách umenia  bola  častá a prichádzala ruka v ruke s kolektívnymi  zmenami. Bohužiaľ, jej pochopenie potrebuje časové trávenie. „A viete  čo? Inakosť  je recept na úspech. Ten kto  ju drží v rukách  si  môže namiešať  atraktivitu  a čaro. Tvorte  a narábajte so  svojou vnútornou alchýmiou, tak ako túžite.“  ...pokračujem.  Niektorí  ma pochopili, iní sa snažia. Aj ja som sa  snažila, mysliac si, že  tomu  chápem, že chápem genéze, vzťahom, rozumiem  histórii či umeniu, ľuďom, deťom... Vtedy som  ešte  ani len netušila čo mi, teda nám rodičom,  život prinesie ☺. Rozmýšľam  nad tým, aké je to byť lastovičkou v prvej línii?...meniť  pohľady...Čo nás  k tomu predurčuje, aby  sme zaujali  tento  post? Dňa 13.3. 2014  toto miesto  zaujal  náš synček a vybrali sme mu veľkolepé meno - Jakub. Narodil  sa  urevaným rodičom od šťastia, pretože to bolo po náročnom období môjho manžela, ktorý sa ocitol po ťažkom úraze v práci, medzi nebom a zemou. Obdobie, ktoré sme spoločne prežili je neopísateľné. Opäť sa učiť chodiť, jesť a zdolávať základné každodennosti. To čo bolo pre nás prirodzené, zrazu nebolo. Zastavil sa čas... Prišlo uvedomenie, poznanie a prekročenie samých seba. Stali sme sa novými ľuďmi. A možná nás takto Boh pripravil na anjela, ktorý potom prišiel medzi nás. Na život si vybral raj... SLOVENSKO...a nás :) Veru je tu  čo spoznávať, na všetky  svetové strany. Je čo  vidieť, čo voňať, čoho sa dotknúť, čo  ochutnať, ale prečo Jakubko netúžil  aj počuť?  V prvom roku jeho života  sme  zistili, že  nepočuje prakticky nič. Diagnóza: Obojstranná praktická hluchota. Ešte  pred týmto poznaním sme  do nášho  života  privítali  pána Vojtu  a jeho cviky, aby sme  sa  správne  postavili na nohy a dokázali robiť prvé kroky. Povzbudzovaní pravidelnými cvikmi sme nažhavení vbehli  zdolať i tento problém. Videl  sa nám tiež ako krátkodobý problémik. Do roka sme  mali absolvované všetky vyšetrenia, vyskúšané všetky cesty až nakoniec sme pristúpili  a urobili  jedno  z najťažších  rozhodnutí. Jakubko v januári 2016  podstúpil Kochleárnu implantáciu na pravom ušku. Operácia sa podarila, veď bol zverený do šikovných rúk. Tá nádej prišla a s ňou aj očakávania. Celá rodina sa tešila  a radovala.  Jakub  bude  počuť a začne rozprávať. Vysvetlíme mu mnohé veci. Budeme  čítať rozprávky, povie mama, tato a tešíme sa na  otázku  prečo. Keď sa   očakávania  nenapĺňali  k úmernosti vynaloženej  snahe, vyvolávalo to v nás smútok a hnev. S pohľadom  späť môžeme  nahlas zakričať, že všetko  čo prežívate  je v úplnom v poriadku. Zo  slova pozitívne  nám je  trochu mdlo a preto sme ho vo svojom slovníku  zamenili za slovo  humorne alebo veselo. Naučilo nás to, že všetko má svoj čas, v ktorom sa skrýva proces. Tak ako vyrastie zo semienka klas, tak aj Jakubko postupne rástol a rastie v počutí a spoznávaní sveta Počujúcich i Nepočujúcich.  Tieto svety sú bohaté, pretože aj v jednom alebo v druhom sa  môže nájsť priateľ, pohladenie, úsmev  či  objatie. A práve tá vzájomná LÁSKA je balzamom ako to všetko zvládnuť. Stretli sme fantastických ľudí, ktorí sa stali  našimi  priateľmi. Niekedy máme pocit, akoby sme sa poznali veky. Sme veľmi radi, že sa môžeme podporovať a navzájom držať  teplými dlaňami.  ĎAKUJEME za novú rodinu. Za našu komunitu. :)A ako sme sa zbavili smútku a toho  hnevu? Športom. Proste sme vypotili svoj  hnev. Síce sme nezískali odpovede na otázku: Prečo?... ale už ani po nich netúžime. Vraví sa tomu prijatie. Pre nás je Jakubko výnimočný. Je  originálny a sme na neho veľmi hrdý. Pokoj, ktorý  prišiel, odrazu roztočil kolobeh malých zázrakov a nám to opäť pripomenulo, že  život je čarovný. Objavujeme silu, ktorá sa ukrýva v rodine. A práve tá komunikácia, ktorá v súčasnosti ľuďom chýba, my sa o ňu snažíme každý deň. Rozvíjame  nite medzi nami.Sme Jakubkovi veľmi vďační, že si nás vybral za rodičov. Že nám ukazuje aj iné cesty a iné krajiny nie len Taliansko. Vieme, že nás toho ešte čaká veľmi veľa...Čas prešiel... a čo bolo  ani pravda nie je... Jakubko  sa pokúša  o prvé slová, ale tie už píše  rukami  vo  vzduchu aj na papier.  Ukazuje nám iné pohľady komunikácie medzi sebou.  Obdarováva nás  bohatstvom  svojej  inakosti. Ukazuje nám  ľudské limity, ale i jeho hrdinstvá.  Krásu  v jednoduchosti a v prirodzenosti.  A je to tak  atraktívne, že Vám  neostáva nič iné iba sa pridať. :)Jakubko ďakujeme ti za tvoje pierka, ktoré nám denne ukazuješ svojím životom. Ďakujeme za tvoje krídla. ĽÚBIME ŤA.  

Komentáre (2)

  • A nas anjelik sa vola Patrik :)
  • Krasne napisane...az dojemne...  Dakujem...aj my sme si toho velmi vela uvedomili na zaklade Patrikovej diagnozy, ktoru sme sa pocas 4 rokov dozvedeli na 4 roznych zdravotn. pracoviskach s roznym zaverom.  Teraz uz vieme, aj vdala MUDr. Kulichovi, ze ma na jednom usku stredne tazku poruchu sluchu a na druhom velmi tazku poruchu sluchu. V januari bude mat 5. narodeninky, 1 r. 6 mes. nosi nacuv. aparaty, navstevuje beznu MS, surdopedku, logopedicku, ORL, raz rocne uz iba pneumologicku, fyziatricko-rehabilitacne oddelenie. Vyzaduje si velku pozornost, rozprava, reaguje, uci sa, je velmi bystry, castejsie chory (MS...) a rovnako ako aj vy, tak aj my s manzelom a jeho 2 r. sestrickou sme radi, ze ho mame. Aj ked zaciatky boli rovnako tazke, ako Vase... Ale s pomocou a podporou najblizsich, okolia a tych spravnych ludi, odbornikov I nasej komunity, sa da jednotlivymi krockami zvladnut a posunut sa trosku dalej...clovek vdaka tejto poruche pochopi mnoho veci a vazi si uplne malickosti.. Rebricek hodnot je uplne iny. Vsak? Prajem Vam aj malemu Jakubkovi vela zdravicka a mnoho okamihov, dovodov na usmev... Lucia
Pridaj komentár