Najčastejšie otázky k rôznym vyšetreniam sluchu

Vďaka pokroku vo vyšetreniach sluchu a čoraz lepšiemu prepojeniu diagnostiky a kompenzácie dnes majú šancu byť diagnostikované už niekoľkomesačné bábätká, ktoré následne dostanú vhodné prístroje.
 
Na rozdiel od rodičov s deťmi spred mnohých rokov dnes majú mnohí veľkú výhodu v tom, že nemusia čakať do dvoch alebo troch rokov dieťaťa, kým sa príde na jeho poruchu sluchu. Ak niečomu v ambulancii nerozumiete alebo nepoznáte všetky odborné termíny, nebojte sa na to opýtať lekára a požiadajte ho, aby vám ich vysvetlil. Uistite sa, že máte dohovorený a zaznamenaný termín na ďalšie vyšetrenie sluchu alebo termín na ďalšie nastavovanie načúvacích prístrojov ešte predtým, než odídete z ambulancie.
 
Vašou veľkou devízou je, ak viete, že už od raného veku musíte komunikovať s vaším dieťatkom berúc na zreteľ, že horšie počuje. Veríme, že po tom, čo nájdete vhodnú komunikačnú metódu so svojím bábätkom, sa toto náročné obdobie vo vašom živote začne meniť k lepšiemu.
Aký je postup, keď dieťa nevyhovie kritériám skríningu sluchu?
Ak vaše dieťatko v pôrodnici nevyhovelo skríningu sluchu, zvyčajne sa vyšetrenie musí zopakovať ešte raz. Väčšinou sa tak deje najneskôr do jedného mesiaca. Pred druhým skríningom by sa mal ORL lekár pozrieť vášmu dieťatku do ucha, či sa v ňom nenachádza maz alebo akákoľvek iná prekážka, aby sa uistil, že OAE skríning nebude skreslený (otoskopické vyšetrenie).
 
Ak je vaše bábätko alebo dieťa staršie, pred druhým skríningom sa zvykne urobiť ešte aj tympanometria, ktorá pomôže vylúčiť, že sa za ušným bubienkom nenachádza napríklad tekutina. Ak sa ukáže, že vo vonkajšom uchu nie je prekážka a ani v strednom uchu nie je zápal, no napriek tomu vaše dieťa ani na kontrolnom vyšetrení sluchu nevyhovie kritériám skríningu sluchu, musí sa podrobiť komplexnému diagnostickému vyšetrenie sluchu v Centre pre vyšetrenia porúch sluchu dieťaťa. V prípade, že sa u neho potvrdí porucha sluchu, až diagnostické vyšetrenie ukáže, akú veľkú stratu sluchu má dieťa na jednotlivých frekvenciách. Lekár následne môže začať zvažovať načúvacie prístroje. Ideálne je, ak sa u dieťaťa podarí ukončiť komplexnú diagnostiku sluchu v období okolo 3. mesiaca veku dieťaťa a načúvacie prístroje sa mu nastavia do 6. mesiaca veku.
 
Prečo máme zobrať dieťa na diagnostické vyšetrenie sluchu, ak sa otáča na niektoré zvuky, ktoré robíme?
V prípade, že vaše dieťa nevyhovelo kritériám skríningu sluchu, je úplne reálne, že môže mať poruchu sluchu a to aj napriek tomu, že zareaguje na tlesknutie, zvonenie za hlavou, dupotanie, búchanie pokrievkami od hrncov alebo silné zakričanie. To, že sa dieťa na tieto zvuky otočí, môže znamenať, že silné zvuky síce počuje, ale všetkým hláskam reči nie.
 
Domnienky rodičov môžu byť skreslené aj tým, že deti s poruchou sluchu často veľmi pozorne sledujú svoje okolie, pretože si nedostatok informácií zo sluchu nahrádzajú zrakom. Často preto zrakom zachytia aj malé zmeny v okolí.
Prečo ísť čo najskôr na komplexné vyšetrenie sluchu, ak sa oneskoruje vývin reči u nášho staršieho dieťaťa?
Dieťa môže mať ľahkú až strednú stratu sluchu, pri ktorej môže pomerne dobre počuť hlboké a silné samohlásky, ale vysoké a tiché spoluhlásky ako sú napríklad sykavky alebo písmenká t, f mu už môžu výraznejšie unikať.  Pri slove kaša teda započuje napríklad (-a-a). Otočí sa na rodiča, keďže niečo počuje, ale nevie, o aké slovo ide, pretože (-a-a) môže byť aj Saša, tata, čaša, žaba, ťava.
 
Takéto dieťa počas dňa neustále háda a domýšľa si, čo mu bolo povedané namiesto toho, aby získavalo maximum z jazyka, ktorý okolo seba počuje. Je to preto, lebo samohlásky v slovenčine sú hlasité, ale pre porozumenie nenesú skoro žiadnu informáciu (20%). Spoluhlásky sú naopak tichšie, ale nesú až 80% rečovej informácie. Dieťa, ktoré nepočuje dobre spoluhlásky a vedelo by svoje počutie opísať, by povedalo: „Počujem, ale nerozumiem.“ To je dôvod, prečo dieťa musí počuť všetky hlásky reči. Aby sa bezproblémovo vyvíjala reč dieťaťa, nestačí len, aby niečo počulo. Dieťa potrebuje počuť skoro všetko. Reálne je možné, že za oneskoreným vývinom jeho reči je doteraz nezistená porucha sluchu.
 
Keď už má dieťa načúvacie prístroje, mal by sa jeho sluch vyšetrovať s načúvacími prístrojmi alebo bez nich?
Na začiatku, keď sa prístroje začínajú ešte len nastavovať, foniater zvykne odporučiť vyšetrenie sluchu dieťaťa bez prístrojov a aj s nimi. Vyšetrenie bez načúvacích prístrojov väčšinou poskytne základné informácie o veľkosti straty sluchu (doplnok k BERA alebo ASSR) a vyšetrenie s načúvacími prístrojmi zase ukáže, či sú načúvacie prístroje nastavené správne, či z nich má dieťa úžitok.
 
Ako často sa má kontrolovať sluch môjho dieťaťa?
Načúvacie prístroje u malých detí sa nastavujú približne raz za 2 až tri týždne. Po tom, čo sa doladia, zvyčajne stačí, ak sa vyšetrenie sluchu zopakuje každých 3 až 6 mesiacov, aby sa overilo, či sa sluch dieťaťa nezhoršuje.
 
Kedy mám ísť s dieťaťom na odborné vyšetrenie sluchu?
Požiadajte vášho pediatra, aby vás poslal k ORL lekárovi hneď, ako začnete mať pocit, že vaše dieťa nepočuje dobre zvuky v jeho okolí, málo rozpráva alebo má časté infekcie stredného ucha. Vyšetrenie sluchu by sa okrem všetkých novorodencov malo robiť u detí, ktoré:
  • prekonali zápal mozgových blán alebo inú infekčnú chorobu, ktorá môže spôsobiť percepčnú poruchu sluchu
  • majú riziko genetického syndrómu, ktorý je spojený s poruchou sluchu (napr. Usherov, Alportov...)
  • prešli liečením sluch poškodzujúcimi liekmi (aminoglykozidové antibiotiká, diuretiká chemoterapeutiká)
  • majú opakované zápaly stredného ucha a problémy s Eustachovou trubicou zažili extrémne silné zvuky
  • mali úraz hlavy zasahujúci aj oblasť vnútorného ucha
Dokáže BERA alebo ASSR vyšetrenie zistiť, či môjmu dieťaťu pomôžu načúvacie prístroje porozumieť reči?
Tieto vyšetrenia nám vedia povedať, akú veľkú stratu sluchu má naše dieťa. To, či bude mať úžitok z načúvacích prístrojov, ovplyvňuje niekoľko faktorov – veľkosť straty sluchu na jednotlivých frekvenciách, mentálna úroveň dieťaťa, vek, kedy začalo nosiť načúvacie prístroje, či nosí prístroje celodenne, pravidelné cvičenie sluchu, špeciálno-pedagogická a logopedická starostlivosť.
 
Aj u detí, u ktorých by sa mnohé tieto faktory zhodovali, existujú veľké individuálne rozdiely. Akákoľvek prognóza sa teda dá urobiť len na základe štatistiky, nie so 100% istotou. Vo všeobecnosti však platí, že načúvacie prístroje deťom so stredne ťažkou až ťažkou poruchou sluchu veľmi pomáhajú aj z hľadiska dobrého porozumenia reči, ak ich začnú pravidelne nosiť už okolo 6. mesiaca veku. Čím má dieťa ťažšiu stratu sluchu a čím neskôr začalo prístroje nosiť, tým je jeho prognóza náročnejšia.
 
Ako ovplyvní nádcha, veľká nosohltanová mandľa alebo infekcia stredného ucha vyšetrenie sluchu?
Všetky tri môžu spôsobiť dočasnú prevodovú poruchu sluchu, pre ktorú môže aj počujúce dieťa horšie počuť. V prípade, že by vášmu bábätku s percepčnou poruchou sluchu vyšetrovali sluch vtedy, keď má nádchu alebo podtlak v strednom ušku, počítajte s tým, že výsledky vyšetrení sluchu môžu byť skreslené – a teda horšie, ako v realite sú.
 
Ak vaše nedoslýchavé dieťa dlhodobo horšie počuje pre chronické zápaly stredného ucha, upozornite na to vášho foniatra. Môže sa stať, že si jeho stav bude vyžadovať úpravu nastavenia načúvacích prístrojov tak, aby bolo dieťa aj v takomto prípade schopné vnímať
reč.
 
Čo sa mám spýtať ORL lekára alebo foniatra?
Popremýšľajte o otázkach predtým, ako pôjdete k ORL lekárovi alebo foniatrovi. Napíšte si ich na papier, aby ste ich v časovom strese nezabudli.
 
Rodičia sú väčšinou zvedaví na to:
  • aké vyšetrenia sa u ich dieťaťa v daný deň budú robiť a čo sa bude počas týchto vyšetrení diať
  • či sú výsledky z vyšetrení spoľahlivé
  • či dieťa musí pri vyšetrení spať alebo môže byť hore
  • či sa tieto vyšetrenia musia znova opakovať
  • aký druh poruchy sluchy (prevodová, percepčná, zmiešaná) a stupeň straty sluchu má ich dieťa
  • aké dôsledky na vývin dieťaťa môže mať daná porucha sluchu
  • čo je schopné dieťa počuť, kým dostane načúvacie prístroje
  • čo znamenajú záznamy na audiograme, či si môžu audiogram zobrať so sebou domov
  • čo znamenajú výsledky z genetiky pre rodičov, dieťa s poruchou sluchu, terajších alebo budúcich súrodencov dieťaťa
  • či musia s dieťaťom absolvovať ďalšie vyšetrenia (CT, MRI, oft almológ, neurológ, nefrológ, endokrinológ, kardiológ...) a ak áno, prečo je dôležité, aby sa tieto vyšetrenia dieťaťu urobili
  • ako často bude nutné s dieťaťom chodiť na nastavovanie načúvacích prístrojov, kým sa jeho načúvacie prístroje približne nastavia
  • či dieťaťu načúvacie prístroje budú stačiť alebo pravdepodobne bude v budúcnosti nutné zvážiť kochleárny implantát.
Viac informácií o vyšetreniach a skríningu sluchu, ako aj preventívnych prehliadkach u pediatra, nájdete v knihe Máme dieťa s poruchou sluchu 1 od strany 98.

Komentáre (0)

Pridaj komentár