Poruchu sluchu nie je vidieť. To však neznamená, že deti, ktoré ju majú, môžeme prehliadať. Komunikácia s nimi je vždy možná. Treba však poznať niekoľko zásad, ktoré rozhovor uľahčia a svoju reč im prispôsobiť. Pokiaľ stretávate takéto dieťa vo svojom okolí, v rodine, prípadne pri vašej práci, pamätajte na to, že ten, kto má poruchu sluchu, nie je nemý a naopak, ten kto rozpráva, nemusí vždy dobre počuť a rozumieť tomu, čo mu hovoríte.
zdroj: www.nytimes.com

Aj dieťa s poruchou sluchu, ktorého sluch nie je dokonale kompenzovaný, pri kontakte s počujúcimi nadobúda schopnosti odzerať z pier hovoriaceho a vnímať aj prvky neverbálnej komunikácie intenzívnejšie, než jeho počujúci rovesníci. To mu umožňuje, pri správnom prístupe počujúcich, rozprávať sa s nimi aj napriek tomu, že vždy nerozumie každé slovo.

Základným pravidlom pri komunikácii s dieťaťom s poruchou sluchu je byť neustále v jeho zornom poli, ideálne tvárou v tvár. Pokiaľ sa chcete dieťaťu prihovoriť a ono vás nevidí, opatrne ho môžete poklopať po ramene, aby ste na seba upriamili jeho pozornosť. Je potrebné, aby dieťa videlo na vaše ústa. Veľa mu napovie aj celkový výraz tváre a tela. 

Pokiaľ je v miestnosti, kde sa nachádzate, zapnutý nejaký zdroj zvuku, napríklad rádio, televízia, prípadne hudba, stíšte ho, alebo úplne vypnite, aby sa s ním váš hlas nemiešal a tak sa nestával menej zrozumiteľným. 

Pre efektívnu komunikáciu s dieťaťom s poruchou sluchu si zapamätajte týchto 6 pravidiel:

1. buďte vždy priamo oproti dieťaťu,

2. pozerajte sa naňho a udržujte s ním očný kontakt,

3. rozprávajte prirodzene a pomaly,

4. nezakrývajte si ústa,

5. sledujte zdroj svetla, ak ho oslepí, nevidí mimiku vašej tváre,

6. buďte kreatívni - môžete použiť aj gestá, kresbu, pri starších deťoch aj písmo.

Myslite na to, že svoj prejav potrebujete danej situácii prispôsobiť. Zjednodušte ho a ak je to potrebné, aj preformulujte.

Nakoniec sa uistite, že dieťa pochopilo, čo ste mu hovorili. Môžete mu položiť „kontrolné otázky“, alebo sa snažte vyrozumieť z jeho reakcie, či informácia, ktorú ste chceli odovzdať, bola úspešne prijatá. 

Pri komunikácii buďte trpezliví, rozprávajte prirodzene, ale výrazne, nahlas a zreteľne.

Nikdy nevzdávajte snahu o komunikáciu s dieťaťom s poruchou sluchu. Vaša kapitulácia je totiž prehrou aj pre dieťa, ktoré sa snaží orientovať v tomto svete a hľadá oporné body vo svojom okolí. Komunikácia je jeho prirodzená potreba. Pokiaľ ho z nej vylúčite z obavy z vlastného zlyhania, strácate obaja, no hlavne dieťa, ktoré má určite väčšie zábrany osloviť vás.

zdroj: www.whattoexpect.com

Na tomto mieste sme priniesli niekoľko základných rád pre komunikáciu s dieťaťom s poruchou sluchu.

Najlepšími radcami v tejto oblasti však pre vás môžu byť jeho rodičia a najbližšia rodina. Oni sa v tejto zručnosti cvičia denne a poznajú najlepšie cesty ku komunikácii a reči, ktoré efektívne fungujú pri ich dieťati.

Nebojte sa ich opýtať. Váš záujem povzbudí aj ich a určite posunie vaše rozhovory s dieťaťom tým správnym smerom.

Pre ľahšiu orientáciu prikladáme kľúčové zásady zosumarizované tu aj nižšie v prílohe. Môžete si ich vytlačiť a používať denne.