Zopár rád, ako sme postupovali po pridelení načúvacieho prístroja

Keď sme dostali „načúvatká“, pýtala som sa to isté o čom sa teraz zhováram s mnohými rodičmi. Bude ma už počuť? Ako s ním mám teraz komunikovať?

Z môjho pohľadu mi príde, že keď dostane načúvacie prístroje, môže začať počuť, ale určite nebude počuť hneď tak, ako počujúce deti v jeho veku. Všetko sa musí naučiť postupne. Najskôr si potrebuje uvedomiť, že vôbec niečo počuje, potom sa naučiť rozlišovať čo počuje, pomenovať to a rozprávať. A tomu je dobré prispôsobiť aj spôsob, akým sa s ním rozprávame.

Keď v krátkosti zhrniem, čo ma naučili moji učitelia J Logopéd, špeciálny pedagóg, mobilný pedagóg a niekoľko dobrých kníh.. Tak by som možno aj teraz pri druhom dieťatku, ak by nepočulo, postupovala nasledovne..

  • Spomaľte spôsob akým s dieťatkom hovoríte, rýchlej reči na začiatku ťažko porozumie
  • Skúste hovoriť vždy iba o jedno slovo viac ako vaše dieťatko. T.j. ak ono ešte nehovorí, vy pomenujte veci 1 slovom „Auto“ Z vety „Maťko, pozri aké krásne malé modré autíčko“ si dieťa na začiatku veľmi ťažko vyberie ktoré slovo bolo to „auto“..
  • Naučte sa jeden krásny posunok na začiatok J Vždy keď niečo počujete (sanitka, telefón...) ukážte si prstom na ucho a povedzte mu „počujem!“ a nezabudnite na úsmev a nadšenie vo vašej tvári, aby si to dieťatko spojilo s radosťou, že niečo počuje... No s keď vám ono prvý krát ukáže na uško a usmeje sa, že niečo počulo.. a pritom ešte nevie nič povedať.. Je to pocit, na ktorý nikdy nezabudnete...
  • Pomôžte mu lepšie vás či zvuky okolo počuť. Vypnite rádio, či televízor keď sa spolu hráte. Tak mu umožníte počuť iba ten konkrétny zvuk, či slovo čo hovoríte
  • Urobte si okružnú cestu domácnosťou. Buchnite dverami, zavŕzgajte posteľou, pustite rádio, mikrovlnku, varnú kanvicu.. Všetko čo vydáva zvuk. Pokiaľ sa dá, dovoľte mu sa toho dotknúť. Nepočujúce deti cítia vibrácie, ktoré my ani nevnímame. No môžeme sa to zas naučiť.
  • Snažte sa urobiť sa čo najviac zaujímavá. Pomôže výrazný rúž na perách. Hlavne u tatina J A keď sa na vás nedíva, a vy mu chcete niečo dôležité povedať, tak si k nemu čupnite, ľahnite.. Skrátka keď vás raz bude mať pred tvárou, nemôže si vás nevšimnúť...
  • Dotýkajte sa. Veľa. Napr. pri oslovení, príďte k dieťatku, dotknite sa ho, počkajte kým sa na vás pozrie a až potom mu povedzte čo ste od neho chceli. A okrem toho, dotykom viete vyjadriť veľmi veľa emócií a je to príjemné pre všetkých zúčastnených
  • Skúste čo najviac času tráviť hrou s dieťatkom. Upratovanie počká.. u nás to tiež často vyzeralo ako po výbuchu atómovej bomby J ale stálo to za to! ...a zvykli sme si...
  • Uvoľnite sa a buďte spontánny. Deti milujú prehnanú mimiku. Nepočujúce ešte viac. Nebojte sa byť opäť dieťaťom. Je to skvelý pocit...
  • Pokúste sa im priblížiť aj inak, ak vás nemôžu počuť, tak sa skúste naučiť niečo ukázať. Veľa z nás ukazuje – posunkuje – úplne prirodzene. Napr. papať, piť, spať.. Tak prečo mu neukázať „maco“ „traktor“ „ľúbim ťa“ či iné krásne posunky?
  • Ak sa rozhodnete posunkovať, nikdy nezabudnite popri tom aj hovoriť. Úplne inak vec opíšete keď o nej nič nepoviete a inak ak o tom aj hovoríte. Dieťa veľmi pozorne sleduje aj váš výraz tváre a čo to s tou pusou robíte. Častokrát sa to potom snaží opakovať.
  • Buďte trpezlivý. Nepočujúce deti sa učia akoby skokmi. Dlhšie trvá, kým sa dostaví výsledok. A aby sa mohol dostaviť, sledujte a dbajte na to, aby sa mu pravidelne overovalo ako vám s prístrojmi počuje a toto nastavenie sa upravovalo až kým nebude počuť čo najlepšie
  • Komentujte, komentujte, komentuje.. Všetko čo dieťatko robí, čo robíte vy, s čím sa hrá. „Ideme si umyť zuby. Čo robíme? Umývame si zuby.“
  • Zvukové hračky, knižky so zvukmi... Geniálny pomocníci na hru spojenú s učením sa počúvať a rozlišovať čo som počul!
  • Vytvorte v dieťatku zvyk, že keď si niečo prosí, nestačí vám to len ukázať. Kým nepovie (tak ako to vie J ) čo chce. U nás Maťko dlho nevedel povedať slovo „piť“, nevedel z toho vysloviť ani jedno písmenko. No keď zaposunkoval posunok „piť“ a urobil také „mm“ vedela som čo chce a aj mi to „povedal“. Je to náročné obdobie, bude to chcieť veľa trpezlivosti.. no keď to zvládne, naučí sa reč používať funkčne. O niečo príjemnejšie je to s hračkami J Keď chce auto, počkajte kým vám povie „DAJ“ u nás na začiatku to bolo „.A.“ a posunok. Viac povedať nevedel.
  • Taktiež môžete na určitú dobu, dať posunky do ústrania komunikácie. Keď vidíte, že dieťa vie, čo je to „maco“ na určitú dobu to posunkovať nemusíte, stačí mu to povedať.. Trénuje si tak sluch.
  • Posunkovanie je ale dobré rozvíjať aj naďalej. Hlavne pri ťažkej poruche sluchu. Nám sa to osvedčilo v mnohých situáciach – hlučnejšie prostredie, väčšia vzdialenosť, plávanie v bazéne... Keď sa totiž deti naučia počuť bez odzerania, odzerať nevedia a posunky sú pre vás jediná možnosť ako komunikovať. U nás je to tak, že ja mu posunkujem čo chcem a on mi verbálne odpovedá prečo to tak nebude. J
  • Keď sa dieťatko naučí počuť jednoduché slová, postupne začnite okolo seba vytvárať jemný „hluk“ a robiť mu aj doma podmienky na počúvanie ťažšie. Najskôr pustite rádio veľmi ticho, ak bude reagovať, zotrvajte tak nejakú dobu (napr. týždeň, mesiac) a postupne mu podmienky robte náročnejšie. Hlasnejšie rádio, väčšia vzdialenosť...
  • Skúšajte s dieťatkom aj aktivity, ktoré robia počujúce deti. Napr. hudobné aktivity, tanečné.. Je to dobré na tréning sluchu, socializáciu a aj odbúravanie bariér J Väčšinou našich rodičovských..
  • Taktiež je dobré stretávať sa aj s inými nepočujúcimi deťmi. Vaše dieťatko sa začne veľmi skoro pýtať, čo to má na uškách.. Mňa sa spýtal prvý krát, kúsok po jeho druhých narodeninách... A bolo nesmierne skvelé, že som mu mohla povedať „Sonička ušká má, lebo nepočuje. A Hanka ušká nemá, počuje. Aj Šimonko ušká má, lebo nepočuje. Ale bábo ušká nemá, počuje“ pochopil...
  • Pomôžete mu tak prijať svoj handicap a zmeniť ho na niečo výnimočné. Však koľko takých výnimočných detí s „uškami“ nám tu behá po Slovensku? J
  • A na záver? Myslím, že to najdôležitejšie, čo som si ako mama z tohto procesu odniesla.. Nikdy nezabudnite, že je to len DIEŤA. Že sa chce hrať, že chce aby ste sa spolu smiali, naháňali, šantili a robili všetky tie bláznovstvá, čo aj zdravé deti J A vy ste rodičia, ktorí robia maximum v danej chvíli.. Aj vy máte právo na chvíle oddychu a ničnerobenia... Iba užívania si krásnych spoločných momentov ako rodina...

 

Pre naše deti je učenie sa počuť a počúvať nesmierne dôležité i namáhavé. Pretože je to celoživotný proces, rovnako ako aj naučenie sa správne a čisto rozprávať. Vždy po každom prestavení prístrojov ( načúvatiek či kochleáru) sa vaše dieťatko bude učiť mnoho zvukov počuť akoby odznova. Čo je ale krásne, že každé „nové“ učenie sa počúvať je rýchlejšie a ľahšie.

Držím vám palce! Teším sa na vaše skúsenosti.

Inšpirácie ako na to ďalej nájdete aj v sekcii: Rozvoj dieťaťa s poruchou sluchu

Komentáre (0)

Pridaj komentár