Tanec

Dobrý deň. Pozdravujem všetkých. Tak ja sa chcem s Vami podeliť s príbehom o mojom živote. Od narodenia som slochovo postihnutá a mám načúvacie aparáty. Keď ako 5 ročná som išla na ZUŠ tancovať pod dozorom mojej mamky, ktorá učí tanec lepšie povedaný tanečný pedagóg. Stále ma bavilo tancovať. Tanec mi dal toľko veľa, naučila som sa veľa vecí i v osobnom živote. Keď prišiel deň kedy som musela vybrať strednú školu. Nenapadalo ma nič iné ako sa venovať do konca života tancu. Tak som poslala prihlášku na konzervatórium do Košíc, kde ma aj prijali. Študovala som tam 4 roky ako sluchovo postihnutá, mala som dobré výsledky. Občas boli v škole aj prekážky, pády, spokojnosť, únava. Táto škola bola dosť náročná, pretože sa venovala ako život profesionálneho tanečníka a riadia sa heslom: " Sme nároční, ale umenie si to vyžaduje." Naučila som všetko možné na tej škole i v najhoršom kedy sa mi aj aparáty pokazili alebo nefungovali baterky (vybili sa). Otázka znie ako som potom tancovala? No predsa cez vibrácie. Ja som sa celý čas učila tancovať cez vibrácie, aj doteraz takto fungujem. Neskôr ke´d prišla nová technológia mala som možnosť dostať také aparáty, že som počula niečo čo som nikdy nepočula. Ako napr. hučanie radiátora, blinker v aute, bzučať muchu atď. Neskôr som sa rozhodla ísť na vysokú školu do Bratislavy na VŠMU odbor Tanečné umenie- Didaktika moderného tanca. Dôvod? Predsa chcem sa venovať aj ako tanečníčka ale aj ako pedagóg. Učiť deti tancovať nech poznajú svoje vnútro, poznajú seba, naučia sa pracovať sami sebou. A tiež plánujem učiť detí ako som ja. Áno bude to náročné som si toho vedomá ale chcem umožniť deťom to čo si mysleli, že to nemôžu mať, nemôžu robiť. Práve naopak ja som ten človek, ktorý si myslel, že nebudem nikdy toto robiť lebo ma ľudia vezmú ako inú. Preto študujem VŠMU a zháňam aj kontakty na ZUŠ, kde budem učiť. Využijem každú možnosť. ktorú môžem preto všetko urobiť. A ešte chcem k tomu dodať, že už 4 rok tancujem v experimentálnom divadle Exteatro pod vedením Marcela Hanáčka a Kataríny Bartkovej. Exteatro mi prinieslo ďalšiu skúsenosť a to tancovať priamo na hrade pre ľudí, ktorí môžu vidieť aj osobne ne živov Kežmarskom hrade. Nájdete nás na stránke www.exteatro.sk. Pridala by som aj viac fotiek zo svojho života, vystúpenia. Tak. To je môj príbeh, život. Ťažký ale za drinu to stojí ak si človek ide za svojím. S pozdravom Michaela Theiszová. Teším sa na Vaše názory. :)

Komentáre (4)

  • Krásny príbeh, dokazuje staré známe keď sa chce tak to ide :) a týmto mi dávate nádej, že aj moja dcéra raz môže byť taká úspešná ako Vy aj keď má tento hendikep.. trpezlivosť ruže prináša smile

  • "Chcem umožniť deťom to čo si mysleli, že to nemôžu mať, nemôžu robiť" - dali ste ste krásny životný cieľ, ktorý má obrovský význam. Ďakujem Vám Miška a držím palce!

  • Krásne. Ľudia sa stále niečoho obávajú a preto ich ten starch brzdí. Keď je sila, chuť, presvedčenia a cieľ tak to ide. Vy ste dôkaz, že aj  nepočujúci môžu tancovať, vnímať hudbu, že aj nepočujúci toho dokážu veľa. Ďakujem

  • Lucia musím Vám povedať že moji rodičia teda aj rodina celkovo vraveli že bola to náročná cesta dali to maximum ako mohli a teraz ma podporujú v štúdiu...ako sa vraví trpezlivosť prináša ruže. Ale preto všetko raz sa oplatí bojovať. Z vlastnej skúseností viem Vám aj to povedať, že ľudia a aj deti ako ja hedikepovaní, mentálne psotihnutí atď. budú vďační ak môžu robiť niečo čo budú chcieť oni robiť. Budú na sebe pracovať len aby dosiahli to čo chceli. Tak Hádam aj vaša dcéra bude :) len treba ju niejak motivovať. Motivácia je dôležitá tým pádom budú si veriť. že sa tam dostanú kde chcú budú bojovať za to všetko :)

    Fero ďakujem. Je to môj život, príbeh a pokračujem v tom ďalej. Bola to náročná cesta cieľ ale v´dačím to aj ľuďom ktorí mi pomohli v tomto smere. Chcem aj detí učiť presne ako som ja. Viem ako treba s tým fungovať. Hádam sa to podarí :) a v ďačím za to hlavne svojej mame ktorá ma naučila tancovať a podporovala v tom aj s mojou rodinou.

    Ivana áno ten strach ich brzdí v tom. Tiež som mala strach a aj mám. Nikdy neviem čo sa môže stať, obávať, stratiť. Ale ak to človek naozaj chce všetko to odbúra von nemali by sme ten strach držať v sebe ale prekonať tú prekážku, ktorým je presne strach. Tiež som sa bála ale keď tancujem nevnímam okolo nič len ja hudba tanec a moje pohybové vyjadrenie v tanci. Prekonala som strach tancom tým že som sa postavila na javisko a okolo plná sála ľudí. Raz ten strach treba prekonať a tým vedieť ako :) Áno chcela som sa podeliť s tým dôkazom. Zo začiatku ešte neboli moderné technológie aparátov počula som tak málo teda skoro nič ale tancovala som na vibrácie. Teraz počujem skoro všetko ale stále si zvykám na vibrácie ak sa dá. Som rada že sa Vám zapáčil môj príbeh. Nezabudnite takích to ľudí podporovať v ich cieli pomáhať im ale za to Vám veľmi odvďačia ceľmi veľmi. :) Ak by ste chceli vedieť viac informácií kľudne sa pýtajte :) Ďakujem.

Pridaj komentár