Prinášame vám exkluzívny pohľad zo stánku OZ Nepočujúce Dieťa.sk a jedného malého perfektného uškového účastníka.

Aký bohatý program ste si mohli vyskúšať na festivale Paráda ste sa už isto dočítali v našej pozvánke a všelikde inde, alebo ho priamo zažili. Ak nie, nezúfajte, máme zákulisné informácie, že Paráda bude aj o rok - a ešte parádnejšia.

Tím OZ Nepočujúce Dieťa strávil deň na Paráde veselými zážitkami pri programe v našom stánku a občasným vykúkaním z neho. Kto to hrá? Už uviedli tú knihu o paralympiáde? A späť ku kurzu posunkov, k búraniu mýtov o nepočutí a k zážitku - počúvať rukami a perami. Dobre nám bolo.
Že Fredi?

“Bola to fakt paráda - Dokonale strávená sobota, na krásnom mieste a so skvelými ľuďmi, ktorí mali záujem sa dozvedieť a vyskúšať si, aké je to žiť so znevýhodnením. V zóne Ruka v ruke boli pripravené takéto aktivity pre deti, to bolo obzvlášť čarovné.”

Z celej našej výpravy sa toho podarilo na ostrove najviac pobehať nášmu Maťkovi. (Kto ho ešte naaahodou nepoznáte - myslíme Maťka Majtána - prvotný dôvod vzniku OZ, perfektného päťročného kamaráta s poruchou sluchu. Miestami hovorcu, miestami maskota a dôvod na úsmev všetkých Oztkárov.)
Tu sa Maťko mihol na našom kurze posunkov a Baška z toho mala zážitok:

“Deťom som práve vysvetľovala, že sú ľudia, ktorí nepočujú a potrebujú ovládať posunkový jazyk, a načo je ten posunkový jazyk dôležitý. Zrazu sa ku mne pripojil Maťko a spontánne im vysvetlil, že nepočuje a prečo potrebuje posunky. Vtedy som si uvedomila, že tie deti potrebujú naozaj raz vidieť a nie stokrát počuť.Keď im ja hovorím o nepočujúcich deťoch a dôležitosti posunkov, ale sama počujem, je to úplne iné, ako keď im to povie samotné nepočujúce dieťa detskou rečou.”

Vďaka, Maťko!
Vzápätí okukol paralympionikov a popremával sa na invalidnom vozíku. Videl mnohé iné znevýhodnenia, než je to jeho. Viedlo ho to k novým poznaniam a úvahám:
“Mami, čo je to za chorobu, že niekto nemá nohu? Ako sa to stane? Vyliečia sa tí ľudia? Dorastie noha?”
Po odpovediach a  chvíli ticha:
“To už ani ja nebudem nikdy počuť, mami?”
…
Milý Maťko, noha nedorastie, uško sa neopraví. Môže však prísť veľa pochopenia. Sme rôzni, no všetci sme si rovní. Ak sa budeme spájať, budeme spoločne rásť.
Ďakujeme za pusinky a vyznania, ktoré si nám v sobotu večer posielal. Ľúbime Ťa.

Tvoji OZtkári - Freďa, Baška, Lenka a Katka

Ďakujeme Bratislavskému samosprávnemu kraju a Nadácii Volkswagen, že sme sa mohli podujatia zúčastniť a priblížiť čaro posunkov účastníkom festivalu Paráda v Piešťanoch.