Sme si rovní? - Prvý bezbariérový festival Paráda v Piešťanoch

Prinášame vám exkluzívny pohľad zo stánku OZ Nepočujúce Dieťa.sk a jedného malého perfektného uškového účastníka.

Aký bohatý program ste si mohli vyskúšať na festivale Paráda ste sa už isto dočítali v našej pozvánke a všelikde inde, alebo ho priamo zažili. Ak nie, nezúfajte, máme zákulisné informácie, že Paráda bude aj o rok - a ešte parádnejšia.

Tím OZ Nepočujúce Dieťa strávil deň na Paráde veselými zážitkami pri programe v našom stánku a občasným vykúkaním z neho. Kto to hrá? Už uviedli tú knihu o paralympiáde? A späť ku kurzu posunkov, k búraniu mýtov o nepočutí a k zážitku - počúvať rukami a perami. Dobre nám bolo.
Že Fredi?
“Bola to fakt paráda - Dokonale strávená sobota, na krásnom mieste a so skvelými ľuďmi, ktorí mali záujem sa dozvedieť a vyskúšať si, aké je to žiť so znevýhodnením. V zóne Ruka v ruke boli pripravené takéto aktivity pre deti, to bolo obzvlášť čarovné.”

Z celej našej výpravy sa toho podarilo na ostrove najviac pobehať nášmu Maťkovi. (Kto ho ešte naaahodou nepoznáte - myslíme Maťka Majtána - prvotný dôvod vzniku OZ, perfektného päťročného kamaráta s poruchou sluchu. Miestami hovorcu, miestami maskota a dôvod na úsmev všetkých Oztkárov.)
Tu sa Maťko mihol na našom kurze posunkov a Baška z toho mala zážitok:

“Deťom som práve vysvetľovala, že sú ľudia, ktorí nepočujú a potrebujú ovládať posunkový jazyk, a načo je ten posunkový jazyk dôležitý. Zrazu sa ku mne pripojil Maťko a spontánne im vysvetlil, že nepočuje a prečo potrebuje posunky. Vtedy som si uvedomila, že tie deti potrebujú naozaj raz vidieť a nie stokrát počuť.Keď im ja hovorím o nepočujúcich deťoch a dôležitosti posunkov, ale sama počujem, je to úplne iné, ako keď im to povie samotné nepočujúce dieťa detskou rečou.”

Vďaka, Maťko!
Vzápätí okukol paralympionikov a popremával sa na invalidnom vozíku. Videl mnohé iné znevýhodnenia, než je to jeho. Viedlo ho to k novým poznaniam a úvahám:
“Mami, čo je to za chorobu, že niekto nemá nohu? Ako sa to stane? Vyliečia sa tí ľudia? Dorastie noha?”
Po odpovediach a  chvíli ticha:
To už ani ja nebudem nikdy počuť, mami?”

Milý Maťko, noha nedorastie, uško sa neopraví. Môže však prísť veľa pochopenia. Sme rôzni, no všetci sme si rovní. Ak sa budeme spájať, budeme spoločne rásť.


Ďakujeme za pusinky a vyznania, ktoré si nám v sobotu večer posielal. Ľúbime Ťa.

Tvoji OZtkári - Freďa, Baška, Lenka a Katka


Komentáre (0)

Pridaj komentár