Náš príbeh...

pred 8 rokmi

...práve si čítam príspevok jednej maminy a rozmýšľam či napísať, ako napísať....A napadlo ma...moje dieťa s ťažkou poruchou sluchu práve pozerá Ľadové kráľovstvo so svojou počujúcou sestrou a komentujú to navzájom! a ja tu píšem... 

Som mamina takmer trojročnej dcérky s ťažkou poruchou sluchu geneticky zapríčinenou. Nikto v našej rodine a ani v okolí poruchu sluchu nemá, naša prvorodená dcéra je tiež počujúca nezbednica!:) Preto bolo pre nás nepochopiteľné, že naša dcérka nepočuje. Nevedeli sme si predstaviť, čo to mohlo zapríčiniť, hľadala som všetky možné príčiny, rozmýšlala, čo sa počas tehotenstva mohlo stať...až genetika ukázala, že ona je tou príčinou, bolo to v 8 mesiacoch dcérky. Nevedela som, čo máme robiť, ako s dcérkou budeme hovoriť, predstavovala som sa, aj všetkých okolo, ako sa učíme posunky, aby sme mohli aspoň ako tak komunikovať a rozmýšlala som, či my raz povie "MAMA"??????

NA dostala ako 11 mesačná, mala som to šťastie v nemocnici stretnúť jednu milú maminu, ktorá má ako tak dostala do "obrazu", čo to znamená nosiť NA a čo vlastne obnáša práca so sluchovo postihnutým dieťaťom a upozornila ma na program Mobilného pedagóga, kam som sa hneď prihlásila a aj sme boli do programu zaradení. Začali sme sa dcérke venovať podľa rád odborníkov a viac si dávať pozor na komunikáciu, vysvetľovať všetko dookola a upozorňovať na všetky zvuky okolo. 

S veľkou radosťou sme začali u dcérky pozorovať ako sa za zvukmi obracia a začala pomaly aj džavotať, išli prvé spoluhlásky a časom aj prvé slová. Zmenili sme medzitým NA a dcérka sa postupne rozrozprávala. 

Viem, že to znie tak ľahko, no ľahké to nebolo!!!:( Ak by mi niekto na začiatku povedal, že moja dcérka bude rozprávať, tak by som mu asi neuverila, bola som zúfala, neverila som v lepšie ...len som si predstavovala aké to bude zložité, ako sa budeme navzájom trápiť!!!!

DÁ SA TO!!!! tvrdou prácou, šikovnosťou dieťaťa a jeho danosťami....lebo aj napriek ťažkej poruche sluchu rozpráva! (Síce som už počula, že "je aj tak trocha výnimočná!" :)))) Milujem obe svoje dcérky nadovšetko a ďakujem BOHU za to, že sú zdravé!!!!!

S pozdravom, Erika

Komentáre (1)

  • Erika, pri kazdom pribehu mam husiu kozu a slzy v ociach, aj pri tvojom som mala ... Soni je perfektna ;-) ... Nase deti su perfektne a aj my rodicia ... ZVLADNEME TO ... Uz to teraz viem, lebo si navzajom pomahame a sme jedna velka rodinka;-)

Pridaj komentár