Ako rozvíjať komunikáciu s dieťaťom s poruchou sluchu, ktoré ešte nehovorí?

• Odpovedajte na každý pokus dieťaťa dorozumieť sa s vami. Ak sa bábätko na vás usmieva, málokto zvládne neusmiať sa naňho. Ak robí grimasy, odpovedajte na jeho pokus a pridajte sa k nemu. Ak výska, výskajte s ním. Ak pozerá na nejaký predmet, hovorte o tomto predmete, dovoľte mu dotknúť sa ho, vyskúšať si ho.
• Reč je len jednou z foriem komunikácie, ktorými so svojím okolím komunikujeme. Komunikačných foriem je mnoho: pohľad, úsmev, reč tela, dotyky, gestá, detské posunky; melódia, tempo, rytmus našej reči; rôzne pohybové hry, atď.
• Reagujte na každý zvukový alebo iný prejav Vášho dieťatka, aby sa naučilo dôverovať Vám aj sebe. Komunikácia neprebieha iba slovne, neverbálna komunikácia tvorí veľkú časť našich rozhovorov.
• Reagujte aj na neverbálne pokusy Vášho dieťaťa – na jeho úsmev, pohľad, naklonenie tela, mimiku, ukázanie ručičkou – týmito spôsobmi dieťa v prvom roku „hovorí“.
• Nenechávajte svoje dieťa vyplakať, najmä nie v prvom polroku jeho života! Je dokázané, že dieťa sa do 6.mesiacov nedá „vychovávať“, čiže tzv. vyplakanie nemá zmysel, navyše učí Vaše dieťa, že svet neodpovedá na jeho pokusy niečo povedať.
• Sledujte záujem vášho dieťatka, nenúťte ho, aby ono sledovalo to, čo chcete vy. Tak získate informáciu o tom, čo vaše dieťa zaujíma a zároveň môžete jeho záujem využiť pre vaše spoločné hry. Možno sa jej/jemu páči hojdanie, možno psík či spoločné upratovanie a varenie.
• Používajte pri hovorení gestá a prirodzené posunky. Táto metóda sa dnes bežne využíva aj pri komunikácii s malými počujúcimi deťmi. Malé deti lepšie rozumejú gestám a posunkom, skôr si ich zapamätajú ako slová. Už okolo 8-10 mesiaca života dieťaťa je schopné použiť prvé gestá a posunky. Je dokázané, že deti, s ktorými rodičia hovorili a reč doprevádzali posunkami, spravidla začínajú rozprávať skôr ako ostatné deti.
• Napodobňujte zvuky, pohyby, ktoré Vaše dieťa robí. Napodobňovanie je prvou z foriem komunikácie. Je to nielen zábavná hra, dieťa sa postupne samé učí napodobňovať zvuky a pohyby ľudí okolo seba. Napodobňovanie a opakovanie sú dôležité schopnosti v procese učenia sa hovoriť. Podporte všetky pokusy dieťaťa o napodobňovanie a opakovanie. Opakujte – je dokázané, že slovo musíme v detstve počuť až 800 – krát, kým sa ho naučíme vysloviť!
• Vymeňte sa! Veľmi dôležitou schopnosťou pri učení sa komunikovať je výmena. Pri každom rozhovore si s ľuďmi vymieňame roly – chvíľu hovoríme my a chvíľu zasa čakáme a počúvame ich. Výmena je výborná príležitosť pre hry: vymieňajte sa pri hrkaní, pri výskaní, búchaní na bubon, lození po štyroch.
• Čakajte na reakciu svojho dieťatka, nechajte mu priestor a čas, aby mohlo na vaše podnety zareagovať. Deti potrebujú viac času na prejavenie sa, ako si my dospelí myslíme. Buďte trpezliví.
• Pomenúvajte veci, činnosti, ľudí jednoduchými veku primeranými slovami a vetami. Zo začiatku je dobré používať krátke, ale gramaticky správne vety!
• Komentujte všetko, čo s dieťaťom robíte, čo dieťa vidí a čo ho zaujíma.
• Vytvárajte denné rituály – ranné vstávanie, dojčenie, odchod von, uspávanie, kúpanie – všetky tieto rituály pomáhajú Vášmu dieťatku zorientovať sa počas dňa a získať prehľad o veciach, ktoré sa okolo neho dejú. Rituály sú zároveň výbornou príležitosťou, kedy Vaše dieťa môže počuť tie isté slová v rovnakých (ale aj v nových) súvislostiach, čo mu veľmi pomôže porozumieť im.

Zdroje:

• Horňáková, K.,  Kapalková, S.,  Mikulajová, M. 2005. Kniha o detskej reči.  Bratislava: Vydavateľstvo
• Tarcsiová,D, Hovorková, S.: „Máme dieťa so sluchovým postihnutím, ... čo ďalej?“. EFFEA, Bratislava,2002
• Rzymanová, M.: Raná starostlivosť o dieťa so sluchovým postihnutím. CŠPP Poprad, 2014